Posledné voľby boli v znamení boja prevažne liberálnych strán proti prevažne konzervatívnym. A samozrejme aj opačne.
NEPRAVÍ VOĽNOMYŠLIENKÁRI
Liberálne sily boli vlastne takmer výhradne prozápadné. Povedzme si rovno, že pravý liberalizmus by nemal byť prozápadný, ale to je asi pre tých, ktorí milujú chyby v logickom myslení, ťažko rozlúsknuteľný oriešok. Snáď by sme na tento typ takzvaného liberalizmu poukázať na príklade prístupu k donedávna ukrajinského Donbasu – národnostné práva mali mať len tí, ktorí sú prozápadní. Takže – práve teraz sa ako prozápadní navonok javili Ukrajinci , a to len preto , lebo sú proti Rusom, čo je samozrejme chyba v triezvom uvažovaní. Rusom po Majdane teda západní liberáli národnostné práva neprisúdili. Pravý sektor na čele s Banderovcami sa nikdy neprikláňal k západnému liberalizmu, ale v duchu protiruských tlakov Západu bol zdanlivo v poriadku aj zákaz národnostných jazykov na Ukrajine, ktorý trvá dodnes, lebo terajšie vedenie štátu sa na čas so Západom stavalo proti Rusom. A – čo mnohí opomenuli – aj voči všetkým svojim národnostiam. Takže prozápadný liberalizmus je len výberový, selektívny, sebecký a teda nepravý. Falošný. Toto si neuvedomujú ani jeho priaznivci, a zdá sa, že ani jeho nepriatelia.
Iný príklad západného korporátneho liberalizmu je napríklad výberový, teda selektívny prístup v oblasti slobody k právam menšín u nás. Pokiaľ ide napríklad o práva homosexuálov a iných odchýlok od základnej prírodnej pohlavnosti, západní liberáli sú tu v ochrane práv mimoriadne činní. Ale ak ide napríklad o menšinu v zmysle duchovnom, národnom, tak napríklad pri útokoch na pôvodné duchovno sme nezaznamenali nijaké ochranné snahy z okruhu ľudskoprávnych organizácii, podporovaných právnou úderkou Via Juris a peniazmi zo Západu, s ktorými bola založená. Keby v nejakom liberálnom okruhu vypálili sklad umeleckých predmetov, boli by toho plné médiá, ale keď po nenávistnej kázni miestneho farára o „pohanských sochách“ vyhorel sklad „pohanských sôch“ v Krivanoch, nik sa neozval. Alebo keď niekoľkokrát záškodníci poškodili, alebo aj pílami zrezali sochy pôvodných svätostí na Velesture, či pri iných nenávistných prejavoch, nik z nich sa neozval. Ani napríklad pri úrokoch farárov v kázňach na pôvodné zvyky v školách, sa pôvodných nik z politického hlasného voja mimovládnej úderky nezastal. Nehovoriac o tom že keď v Únii má byť zrušené právo veta, ktoré chráni práva menších národov, korporátmi podporovaní liberáli sú prví, kto toto právo veta chce zrušiť. Takže z tohto tábora sa pôvodní ťažko dočkajú nejakej ochrany. Ak progresívni liberáli, ktorí to mali v pláne, v duchu povrchného prístupu k ochrane prírody by zakázali vrchárom a iným Slovákom kúriť drevom, tak nie že neochránia prírodnú kultúru, oni ju rovno potápajú.
PRAVÍ NÁRODNIARI?
A čo tí, ktorí vyhrali voľby? Pre pôvodných predstavujú možno menšie nebezpečenstvo. Zatiaľ sa však nezdá, že by tieto sily poskytovali pre pôvodné hodnoty jednoznačnú podporu či ochranu.
Vo voľbách hovorili predstavitelia SNS o národných hodnotách a zvlášť podčiarkovali kresťanstvo. Toto často zdôrazňoval hlavne predseda tejto strany. Takto sa vyjadroval aj predseda Smeru, ktorý sa tiež zaštiťoval kresťanstvom. Niekto by to mohol chápať ako istý druh náboženského populizmu, aj keď každým sčítaním počet kresťanov klesá, predsa len je ich zatiaľ väčšina, aspoň teda tých, ktorí sa k tomu hlásia. Dalo by sa to zdôvodniť aj snahou prevziať časť voličov KDH, ktorá je v podstate prozápadne pravicovo smerovaná. Čo je trochu záhadné, keďže Ježiš nebol ani pravicový, a ani prozápadný. To však na veci veľa nemení. Sú však praví národniari, ktorí stavajú cirkev nad ostatok národa?
Včera predseda vlády Robert Fico slávnostne menoval ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.
Vo svojom prejave osemmkrát vyzvihol cirkevný okruh: cirkev (3x), Cyrila a Metoda(3x) a náboženstvo (2x). Slovo národ, ak pisateľ dobre počítal, spomenul 4 krát. Cirkev, náboženstvo a Cyrila a Metoda, teda to, čo potlačovalo pôvodné slovanské a staroslovenské duchovno, teda vyzdvihol podstatne viac, ako samotný národ, ktorého časť naďalej udržiavala a náznakovo udržiava aj pôvodné, cirkvou potláčané vedomie, pôvodnú vieru a pôvodné zvyky. Robert Fico je akiste šikovný politik a právnik, ale niekto rozhľadený, z oblasti etnológie, alebo aj religionistiky, by mu mohol čo-to vysvetliť o duchovnom synkretizme národa slovenského, o rozdieloch medzi pôvodnými a tradičnými hodnotami, ako aj o tom, ako bolo v skutočnosti na Slovensku a Morave vtedy invázne kresťanské náboženstvo zavádzané. A ako počas, i po krátkodobom pôsobení v období Veľkej Moravy, i po nej, tu nepretržite pôsobili pôvodné predkresťanské svätyne v Pohansku, Moste pri Bratislave a aj na iných miestach. Niekto by mu mohol vysvetliť, že aj pôvodné duchovno patrí do duchovna národa. A je teda tiež národné.
On to možno aj vie, ako aj mnohí iní.
Ale priznajme si, že sme sa sami dostatočne nezviditeľnili. Tí, ktorí pokračujeme v pôvodnom prírodnom duchovne. Premiér doslova a jasne povedal, že má na mysli len ochranu registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Takže – ľudia z okruhu pôvodného duchovna, ktorí síce hojne využívajú naše služby v oblasti Slnovratov , iných výročných sviatkov, učení a podobne, čo sú za tie desaťročia tisíce a tisíce ľudí, ak ste sa k neprihlásili k Rodnému duchovnu, tak tu máte jasnú správu o prístupe štátu k našim hodnotám, k duchovnu predkov, k prírodnému žitiu, ktoré síce mnohí využívajú, ale v skutočnosti ho odsúvajú a zanedbávajú svojim lajdáctvom – tým, že sú pohodlní a sa k nemu nehlásia. Aby ich nezostrelili cirkevníci, alebo prozápadní liberáli, ktorí nás vytesňujú, kde sa dá. Teraz plačú, že majú na chvíľu ochutnať vlastnú medicínu, ale sú to liberálne kultúrne kruhy, ktoré napríklad novodrevných hudobníkov vytesnili zo svojich podujatí. Ako keby naše hodnoty do multikultúry nepatrili. To je ten nepravý, falošný liberalizmus. Podobne nás vytesnili aj nepraví „národniari“ – pretože sme „pohania“, takže my sme už vcelku otužilí.
Ale vráťme sa ku včerajšiemu prejavu na ministerstve kultúry, ktorý slávnostne uviedol novú ministerku. Pani Šimkovičová mala voči pôvodnej kultúre podstatne ústretovejší prejav. Cirkev nespomenula, a teda slovo národ, ktoré použila v kratšom prejave toľkokrát, ako v dlhšom premiér, z jej úst znelo celostnejšie. Spomenula tiež našich buditeľov, naše zvyky, naše tradície …
KÝM ROZTRHNEME KLIEŠTE
Takže – stal sa taký malý zázrak – redaktorka mimovládnej a mimokorporátnej televízie Slovan sa stala ministerkou kultúry. Na pobúrenie „nadnárodných lepšoľudí“, ktorým v ich práci z presvedčenia nik nebráni, akurát že ich chvíľu štát nebude až tak veľmi dotovať a vyznamenávať, ako to bolo doteraz. Čo je na tom také hrozné? My, pôvodní z novodrevného okruhu, to zažívame celý život a pritom neplačeme.
Takže na nejaký čas to vyzerá tak, že by tu mohla byť pronárodná ministerka kultúry.
Čo je nám to platné, keď veľká väčšina Slovákov a Slovenov chrápe? Čo je nám platné uctievať buditeľov, keď stále spíme? Čakáme, že niekto ochráni naše práva? Nikto iný, ako my? Nejaký populistický politik, tretí sektor? Stále sme v kliešťach krajností. Na jednej strane prozápadní liberáli, z ktorých niektorí by stavali pätnásťminútové mestá a v ich duchu vyvlastnili a vysťahovali domorodých vrchárov a novolazníkov a predali by aj poslednú piaď zeme a poslednú studničku, na druhej strane „tradicionalisti“ uctievajúci pozlátené kostoly, odkedy zhabali majetky z našich občín, farizeji, ktorý nás vyvlastňujú už od doby Cyrila a Metoda. A medzi tým úzky prúžok pomysleného neutrálneho územia, na ktorom môžu slobodne nadávať a bedákať príslušníci obce neprebudených. Kedy chceš začať svoju obrodu? Keď ti dajú na hrob umelohmotné kvety? Vitajte vo svete politických klieští. A prebuďte sa skôr, než budete vyklieštení. Pretože bez prebudenia nieto slobody, bez prebudenia nieto svojprávneho života. Ak chcem mať práva, musíme si ich ochrániť sami. Taký je zákon rodu a prírody. Taký je zákon života.
