Jarné sviatky svojou dávnosťou presahujú známe náboženstvá. Predstavitelia privezených nábožnských okruhov význam týchto pôvodných prírodných sviatkov pozmenili a vysvetľovali ich na svoj prospech. Avšak podstata týchto sviatkov je v zachovaných zvykoch stále viditeľná.
V obrade obchôdzky s letom – na Kvetnú nedeľu – vidíme znaky prírodného duchovna, ako „letko“, čo je ozdobený stromček – má poukázať pradávnu väzbu na posvätný háj, život, mier, rodostrom. Voľby kvetnej kráľovnej predznamenávajú ožívanie spoločnosti – neskôr, v pokročilej jari, poznáme tiež známy strom – máj a tiež voľby – májovníckych kráľov. V oboch týchto sviatkoch sa snúbi prírodné duchovno s prírodnou spoločnosťou – obradové odkazy na rodovú demokraciu Slovanov. Na kvetnú nedeľu spievajú dievčence prastarú pieseň „Hoja Ďunďa hoja“ v mnohých krajových podobách. Je to vôbec jedna z najstarších dochovaných piesní, ktorá podľa znalcov presahuje tisícročie.
Podobne aj nedeľa pred kvetnou, zvaná smrtná, poukazuje na rodné duchovno. Vynášanie Moreny je obrad, ktorý nemá s kresťanstvom veľa spoločného.
Tiež tanec Turoňa, predznamenáva jarné ožívanie Zeme a je to pôdohospodársky a súčasne prírodný obrad. Tanečník Turoň vo zvieracej kožušine, alebo v tkaninovom ústroji má na hlave rohy býka, barana či capa (kozy).Turoň svojim tancom má otvoriť plodivosť Zeme.
Samotné sviatky Veľkonočné a svätojarné sú v médiách predstavované s masívnym kresťanským vysvetľovaním. V skutočnosti aj keby sme nevzali do úvahy už spomenuté tri jarné obrady vychádzajúce z pôvodného – prírodného duchovna, aj samotné „veľkonočné“ sviatky, teda Svätenie jari, vykazujú – napriek tisícročným snahám o prekrytie – zjavnú prevahu pôvodných obradov.
Zelený štvrtok – má pôvod v rodnom duchovne – domácnosť je vyzdobená vetvičkami stromov. Ich vysväcovanie v kostole je novší prvok. Príroda je presiaknutá posvätným duchom a preto aj bez vysvecovania môžeme jej sily vnímať ako posvätné, ako to aj bolo odpradávna. Tu vetvička znamená strom, bahniatka rakyty predstavujú pučiaci život, časť stromu predstavuje spojenie s najstarším chrámom – posvätným hájom.
Veľký piatok – biblické vysvetlenie.
Biela sobota – znovu pôvodný sviatok rodného duchovna. Na Bielu sobotu Slováci, Sloveni zapaľujú posvätný oheň, označovaný ako „živý oheň“. V starších dobách ho roznášali zo svätohája do obydlí z domu do domu.
Veľkonočná nedeľa – biblické vysvetlenie.
Veľkonočný pondelok – sviatok pôvodného duchovna- Obchôdzka s oblievačkou – poukázanie na posvätnosť vody-. Na stoloch a halúzkach sú kraslice – poukazujúce na slnečné božstvo – s kvetinovým, v starej dobe viac slnečným (svastikoidným) vzorom. Vŕbové prúty poukazujúce na očistné sily vŕby, strom ochranný, uctievaný hlavne ženami a dievkami.
Z týchto piatich dní sú teda tri s vysvetlením z rodného duchovna, dva s vysvetlením privezeného náboženstva. Jarné sviatky pred Veľkou nocou a po nej (Turíce – máje) síce majú aj nejaké neskoršie vysvetlenie z biblického náboženstva, ale ich pôvod, a tiež ľudové podanie, je súčasťou pôvodného duchovna. Veď aj Turíce názvovo súvisia s už spomínaným Turoňom, čo je obradový tanečník z rodného duchovna. Významovo boli Turíce u Slovenov tiež sviatkom uctievania duší predkov, až neskôr Dušičky západná cirkev presunula na neskorú jeseň. Podobne aj Hromnice ako predjarné sviatky súviseli s hromovládnym božstvom, v našej oblasti známym pod menom Perún.
Jarné sviatky teda patria k našej pôvodnej kultúre. Neboli tu privezené, máme ich od pradávna ako súčasť posvätného dedičstva od našich Predkov.
Takto by to malo byť aj vysvetľované aj vo vzdelávaní a vo verejnoprávnych médiách, aby sme sa viac priblížili pravde.
To, že sviatky majú dnes aj nejaký biblický význam či vysvetlenie, nemalo by byť dôvodom, že pôvodné duchovno ostáva stále vytesňované.
Ak sa tak deje, môže si za to národ sám, keď zanedbáva svoje neopakovateľné a jedinečné duchovno a jeho spoločenské, umelecké a duchovné prejavy
Vedomejšia, i keď dnes ešte malá časť národa, poukazuje na pôvod našich sviatkov. Nech sa teda naša jar spojí s obrodou prírodného ducha , vykvitne do krásy a prinesie svoje plody. V tom nech nám dobré sily pomáhajú.
Zdravú, krásnu, šťastnú a vedomú jar Vám praje Žiarislav.
Na Medzi, na Bielu sobotu r. 25
Kraslice maľovala Ladomíra, Fotila ich Eliška
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
Tu si môžete nájsť aj ďalšie články o svätení jari (z minulých rokov atď.): Súbor článkov Svätenie jari
