Vedomecké učenie: ČO povedať, KDE povedať, KOMU povedať, AKO povedať? „Sila slova“ v Banskej Bystrici!

„Ty hlupaňa, šak si ho nechcela!…“, alebo – ako sa nerozprávať s televízorom.

chvala_ti_za_svetlo.jpg

Rodná cesta: Blíži sa učenie pod názvom SILA SLOVA – čo je sila slova?

Žiarislav: Sila slova je duchovná veličina. Keď je človek duchom chabý, často používa prisilné slová, aby zvýšil pozornosť. Výsledok je mizivý – ľudia si ho síce všimnú, ale nič zvláštne sa nestane, stanú sa odolnejšími voči používaniu silných slov a tie sú nakoniec v jeho ústach slabé. Niekedy ale sú ľudia vnímavý a nevedia sprostredkovať svoje vnímanie. Taký človek by aj mal čo povedať, ale nevie, ako to povedať. Jeho slová nemajú silu a sprostredkovanie vedomia sa nekoná. Nie v dostatočnej miere. Slová sú jeden z prostriedkov prenosu vedomia, nie jediný, ale dôležitý. Sila slova je teda sila ducha – vedomia vložená do prostriedku – do zvukového, alebo obrazového slova – písma. Sila slova môže byť veľká. Slovo môže pomôcť i uškodiť, zotročiť i oslobodzovať, zabíjať i liečiť, oživovať.

RC: Takže sa dá povedať, že jak silno – vedome – kto rozpráva, tak je aj duchovne silný človek? Ale, že by bol niekto tak silný, že by mohol slovom aj oživovať? To poznám iba z rozprávok.

ŽS: Duchovný človek môže a nemusí rozprávať silno, ale ak rozpráva, tak vždy vedome. Silu dávkuje podľa potreby. Silno rozprávať možno aj šepotom. Vybudenie ducha je na ceste vedomej denno-dennou činnosťou. Vybudením ducha, teda vedomia, možno vybudiť silu slova a vybudením sily slova, k čomu patrí aj vedomé mlčanie, možno vybudiť ducha. Vedomie pôsobí na slovo a slovo na vedomie. Nie náhodou sa vraví – vtáka poznáš po perí a človeka po reči.

Oživovanie slovom poznáme v dennom živote. Nadšenie – čo znamená pôvodne nadušenie – týmto dosahujeme oživenie, keď duch, duša drieme, sme skleslí a oživenie nenastáva. Vtedy napríklad niektorí použijú drogy, aby sa do nich dostala sila. To ich ale aj ničí, postupne zabíja. Slovom môžeme vybudiť živu, teda oživiť, prirodzeným, duchovným spôsobom. Ale keď je niekto nemocný telom, alebo dušou, tak vtedy živé slovo môže doslova oživiť, v krajnom prípade – na hranici prežitia, môže aj zachrániť život. Oživenie slovom mnohí poznajú z práce. V miestnosti je pokoj priveľký, nič zvláštne sa netvorí, čas beží a práca stojí. Príde vedúci, zvraští čelo a povie buditeľské slová. Ak ich povie dobre, tak práca ožije, ako v mravenisku. Ak ich povie zle, ľudia začnú zmätkovať, alebo odídu. Keď musí pritom vrieskať a rozbíjať predmety, znamená to, že silu slova nezvláda. V liečiteľstve je to podobné, ale pracujeme napríklad s rovinami duše, alebo vnútornými ústrojmi…

RC: Sila slova. Dá sa to naučiť, alebo človek musí mať nejaké tie danosti?

ŽS: Každý má nejaké danosti, ale každý sa môže niečo naučiť. Učenie je práca. So silou slova môžeme vedome robiť. Môžeme s ňou pracovať na svojej osobnej ceste vývoja. Môže nám to pomôcť vo vzťahoch. Môže nám to pomôcť v práci. Môže nám to pomôcť pri výchove seba a detí. Môže nám to pomôcť v živnosti. V živote. V živloch. Môže nám to pomôcť v akejkoľvek spoločnosti. Sú štyri veci, ktoré sú v slovení dôležité: Čo povedať, ako to povedať, komu to povedať a kedy to povedať. Je to ako štyri živly – keď jeden z nich chýba, nedochádza k naplneniu. Napríklad ľudia bežne hovoria len tak, aj keď v zásade nemajú čo povedať. Pokiaľ ide o nejakú spoločenskú, milostnú, priateľskú, alebo inú rozpravu, ktorá plní v zásade dobré citové spoločenské úlohy, tak je to vporiadku, môžeme spolu hovoriť aj bez toho, aby sme mali príliš o čom, ak to prospieva priateľským vzťahom. Ale keď niekto len tak tliacha do vetra, jeho sila slova klesá. Nemá čo povedať a predsa hovorí. Vedomý človek radšej mlčí, lebo pri tom sa mu môže vyjaviť niečo duchaplné. Pri tliachaní ťažko. Takže prvý živel je čo povedať, alebo aj čo nepovedať, to patrí k tomu.

RC: Aby si do toho článku nepovedal všetky fígle, ľudia si povedia – aha, ja to už viem, už nemusím na víkendovku.

ŽS: Žiadne obavy, toto je len malý zlomok. Tam budeme s tým živo pracovať, husto, ľudia odídu zdatnejší v sile slova, ako prišli. Druhá vec je – ako to povedať. Nie vyžadovať od iných, ako to povedať, to len v krajnom prípade, ale naučiť sa v súlade so živlami poslucháča nájsť ten správny spôsob oslovenia, vyslovenia, slovenia. Napríklad inak hovorím s vodníkom – melancholikom, inak s vetríkom – sangvinikom, inak so zemiakom flegmatickým a inak s ohnivákom výbušným. Ďalšia vec je výber slov. Poznanie slov. Poznanie ich podstaty. Teda nielen to, ktorú stenu ako postaviť, ale aj to, z akých slov – z akých stavebných jednotiek. Trámy? Tehly? Tvárnice? Kameň, hlina, slama? Slovo vo svojom koreni – to je koreňoslovie, etymológia. Aj to patrí k tomu – ako to povedať. Používať slová vo vedomí, v ich jadrovom význame…Toto nám zaberie v učení dosť priestoru.

RC: Spomenul si – komu to povedať?

ŽS: Áno, nie je všetko pre každého. Minule bol človek na sieti v kaviarni a bola tam zapnutá telenovela. Žienka pozerala na ten televízor, vo chvíli prudko rozhodila ruky a vykríkla smerom k obrazovke: „Ty hlupaňa, šak si ho nechcela!“.No, tá pani asi na naše učenie nepríde.Áno, môžeme sa rozprávať aj s vymyslenou postavou v televízore, hm, ale takto sa nedostaneme k duchovnému naplneniu. Niektorí ľudia sú tak nastavení, že sú hluchí, v určitých chvíľach, ako postavičky v televíznej hre, môžete im vysvetľovať, ale je to zbytočné, budú si o vás myslieť, že ste blázon. Niektoré semená jednoducho netreba rozhadzovať na jalovú hlinu. Sú na to aj tvrdšie porekadlá, ale rozumieme, o čo ide.

RC: Áno. A – kedy to povedať?

ŽS: Sama si vravela, že netreba všetko napísať do jedného článku. Kedy to povedať? V piatok večer, v sobotu a v nedeľu v Banskej Bystrici na vedomeckom učení. Tam sa tým budeme zaoberať hĺbkovo. Bude to naša poznávacia a tvorivá dielňa slova.

RC: Mám ešte jednu otázku. Učenie si zvolil na čas jarnej rovnodennosti. Je v tom nejaký zámer?

ŽS: Je v tom nejaký zámer. Je to totiž dobrá doba, na túto vec. Obnovujeme po vyše roku vedomeckú univerzitu a to v podmienkach výrazne menej nákladných pre účastníkov. Do Banskej Bystrice sa dá poľahky dostať z východného i západného Slovenska, i z Moravy a Čiech. A keď už tu máme tú našu jarnú rovnodennosť, v Bystrici vynesieme do Hrona Morenu a privoláme jarosť ducha, keď už príroda tak, či tak pučí. Zaspievame si tam aj obradné a vedomecké piesne, mudry, budeme sa zaoberať čistením od nepriaznivej živy použitej v slovách, budeme si liečiť svoj slovný prejav. Odídeme odtiaľ očistenejší a lepší, ak sa dostatočne vynasnažíme. Vylepšíme si vzťahy so sebou, s inými bytosťami, so Všehomírom. Cez silu slova.

Ďakujem

 podobné články:

sila_slova.jpg

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.sila.slova.rozh.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.