DREVNOTEPY v Zrkadlovom háji ako príbeh?

ŽIARISLAV: Tuším, sa na to pôjdem pozrieť.

Po rodo-tancovačkách v Prahe a Detve sa vraciaš ku koncertom „Drevnotepy“. Na každom koncerte však hrávaš piesne, ktoré nikdy neodzneli, alebo ich aspoň nebolo počuť. Aj teraz to tak bude?

Isteže. Na každom koncerte zvyknem zahrať nejakú dvoj-trojdňovú pesničku. Keď má človek okrem šesťdesiatky nahratých, stopäťdesiat nenahratých piesní, tak nie je čudné, že nikdy nehrá na koncerte to isté, ale bolo by čudné, keby hral stále to isté. Niektoré piesne by sa mohli napríklad uraziť. Občas si neviem spomenúť na melódiu, alebo text, tak na koncerte vytvorím nový. Ale v zásade tie piesne majú stály základ. Drevnotepy v Bratislave však budú viac iné, ako iné.

V čom?

Bude to reportáž. Teda príbeh, akoby film. Reportáž je v preklade do slovenčiny svedectvo.

Svedectvo o čom?

Svedectvo o našom duchovnom vývoji. O tom, kde sú korene civilizačnej duchovnej krízy a o hľadaní a nachádzaní ciest. Bude to obrazový koncert, teda hudba bude chvíľami sprevádzaná premietaním. Tých už bolo niekoľko. Ale teraz tie piesne môžu dať ako ohnivká reťaze určitý príbeh, dej, tomu, kto vidí.

Skôr osobný, alebo spoločenský?

Keď je človek na ceste, hranica medzi osobným a spoločenským je ťažko určiteľná. Dajme tomu, že aj, aj. Vbehneme dejovo až do ôsmeho storočia, duchovne však oveľa hlbšie. Alebo vyššie?

Takže zase niečo iné? Kedy to stíhaš pripravovať? Vraj gazduješ, nie si typický hudobník

-Cez deň od rána do zotmenia robenie ohrád pre zvieratá, presekávanie húšťav a podobné veci. Na hudbu sa zvýši čas v noci. Nie vždy, niekedy treba aj spať. A potom aj vstať, zvieratá to berú dosť osobne, keď ťa ráno nieto. Čuvač rozkopne dvere od chyže, lebo na nich nie je ten kovový uzáver, a povie – kozy mekajú, ovce bekajú, kone híkajú a ja už som dávno hore, človek! Nehrať je jednoduché. Hrať každý týždeň je výhodné. Ale udržiavať sa v hudbe kvôli jednému koncertu v mesiaci je najnáročnejšie. To sa teraz deje.

Tak to bude aj v budúcnosti? 

Čo bude, to bude. Bude to inak. Buď tak, alebo tak. Alebo aj tak, ale keď tak, tak potom tak.

Hm…

Veru, veru…

V poslednej dobe vidieť na vebovej stránke ved.sk a Rodnej ceste hustejšiu činnosť. Vraj si niekedy odmietal internet.

Do roku dvetisíc. Išlo o to, aby sa správy o stretnutiach Rodného kruhu nevyvesovali verejne. Teraz je to iná vec – keď človek vidí, že je dobré otvoriť určité veci pre spoločnosť. Na Zemi je stav, aký je, dajme tomu, že o päť dvanásť. Tak sú aj rýchlejšie a istejšie spôsoby, ako ústne správy. Z ústneho podania napríklad rýchle vznikajú klebety a iné skreslenia, kým zachytené slovo, ak je zachytené čestne a vedome, je pomerne dôveryhodné. Hudba, to je aj zachytený cit a prízvuk, ak je nahratý. Ani dnes nezverejňujeme stretnutia, ktoré sú účelové, pracovné, alebo nejako osobné… Ale pri šírení rodnej kultúry je medzisieť (internet) jedna zo zaujímavých možností. Na koncert príde desaťkrát viac ľudí, ako na prednášku. Ale na pieseň zavesenú na sieti si klikne desať až stokrát viac ľudí. Už to nie je také čarovné, ako naživo, ale nesie to správy o duchu a o veci, čo má isteže výhody i riziká. Napríklad kniha, plagát, leták, to je takisto technika, z hľadiska doby kamennej podobne, ako internet. A nie je vôbec isté, či to prírode viac, alebo menej škodí, záleží na uhle hodnotenia. V deviatom storočí sa u nás dostala prírodná kultúra do polohy zakázaného, síce väčšinového, ale „undergrandu“.

Prečo?

Lebo nezvládla prácu s médiom – s písmom. A zvládli ju, keď sa pozrieme na dejiny, častejšie všelijakí „gebelsáci“. Medzisiseť je napriek väčšinovej dochovnej pustote v podstate najslobodnejším médiom. A rodné duchovno môže plne žiť len v slobodných podmienkach, takže internet a rodné duchovno by na základe filozofických podmieneností mohli súvisieť. Pokiaľ by nebol, v pohodičke, žili by sme tak isto ako kedysi bez áut a bez nožničiek. No ale je, a je nie slabý. Keď všetci používajú železo a bojujú mečom, budeš orať zo zásady ohoreným konárom, namiesto pluhu? Ako potom udržíš rod? Citliví majú vyhynúť a prežiť len necitliví? To by nebolo najlepšie riešenie. Dnes ale nejde o to technicky prešťať nepriateľa. Ide o to poukázať na to, že všetko je živé a všetci sme na jednej lodi, na jednej Matke Zemi, a to nielen ľudia, ale milióny ďalších živočíšnych druhov, ktoré nemajú iného domova, okrem našej spoločnej Matky a na ktorých sú aj nevedomí a otupení ľudia závislí. Dnes je médií viac a ak tu má dôjsť k obrode, je potrebné využiť dostupné prostriedky.

Účel svätí prostriedky?

Ak je účel svätý, prostriedkov sa to netýka. Prostriedky sú len prostriedky. Keď je účel hlúpy, prostriedky pôsobia hlúpo. Keď je účel múdry, prostriedky pôsobia múdro. Nie každé príslovie srší múdrosťou.

Na Bratislavskom koncerte v Zrkadlovom háji majú hrať aj Bytosti. Vyzerá to na obnovenie skupiny?

V tejto chvíli je to tak, že s Bytosťami budeme hrať spolu niektoré piesne. S Bohdanom Dobroslavom a Dobyradom, mala by dôjsť aj Horana. Sú to moji čestní, hrajúci hostia a udržiavame spolu stále priateľské styky. Všetci dvanásti, čo hrali v tejto skupine, urobili kus práce a vážim si ich. Často sa menila naša hudba aj nástrojové obsadenie. Duchovne však skupina postupovala a vyhadzovala výsadky ako kmeň duba. Po určitom období zrenia sa cesty členili aj rozchádzali, a je to tak v poriadku. Zostávame rozvetvenou rodinou.

A čo tie tanečnice? Vraj tam má byť aj nejaká tanečná vsuvka…

No, pravdu povediac, tiež som na to zvedavý. Povedali sme si základy a ony sa tvorivo zapálili. Tuším sa pôjdem na to pozrieť.

So Žiarislavom sa zhováral -vlm-

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.rozh_zrkadlac.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.