Hľadanie novej Hudby

 

Bohatý, prepracovaný zvuk, podmanivé viachlasy, hudobná pestrosť. To je cesta na ktorú saŽiarislav vybral so svojou novou nahrávkou Tá sila je v nás. Roky práce, aj krok do neznáma. Tvoriťhudbu, ktorá bude znieť neopočúvane aj keď jej nosič zoderiete, kde jednotlivosti slúžia celku, všetko jepodriadené košatej skladbe a jej náladám a pôsobeniu.

ta_sila.gif

Široký výber nástrojov na ktorý sme boli u Žiarislava zvyknutí z predchádzajúcich platní, doviedol

takmer k dokonalosti, navyše pribudli neokukané rytmy, zvuky, nové polohy hlasu, zaujímavé

harmonizácie. Len škoda, že sa v tom všetkom trocha strácajú bubny doby — čiže bicie. A tiež že sa nenašli

vynikajúci basista, huslista, gitarista a bubeník, ktorí by do nahrávky vniesli viac plnosti, zdravého napätia

a bez urážky aj hráčskej techniky. Nie že by Žiarislav nehral dobre (vyčistené sláky, zložité fujary, snaživá

basa), ale tieto skladby si už zaslúžili hráčov vynikajúcich a s osobným vkladom. Aj keby človek ovládal

hru na toľkých nástrojoch špičkovo, vždy môže pracovať len so svojím vlastným hudobným vnímaním,

cítením a nazeraním.

Aj výber piesní je pestrý predovšetkým v porovnaní s hudobne aj textovo jednoliatym Vrchárskym

Rajom. Namiesto striedania inšpirácie v rôznych folklórnych oblastiach sa tu zrazu strieda využitie rôznych

hudobných žánrov a rôznych časových období. Od pôvodnej hudby, cez zachovaný folklorizmus, folk

dylanovského aj moravského druhu, rock, rap, paganmetal až po slovenskú populárnu pieseň 70. rokov. To

všetko ale iba použité, pretavené do svojského Žiarislavovho výrazu so skákaním v rovinách, prechodmi od

píšťal k slákom, odvážnymi kombináciami fujár a píšťal s kadečím, nezameniteľným zvukom podladených

sláčikových nástrojov.

Nájdete tu aj básne plné obrazov, aj prosté rýmovačky aj zanietené verše hodné štúrovcov. To, čo by

možno na papieri neobstálo, však celkom ináč znie zaspievané ako súčasť skladby vo vyšívanom

hudobnom kabáte, to čo som s vervou odmietla ako pesničku s gitarou si teraz spievam v očarení z prívalu

tónov.

Toto nie je pesničkárska výpoveď. Tu ide o iné. O hľadanie novej hudby, vyrastajúcej z koreňov

pôvodného, pevne sa opierajúcej o kmeň ľudového a rozloženej do koruny súčasnosti, kde sa všetko mieša

so všetkým. Hudba prestáva byť pre Žiarislava prostriedkom, stáva sa hodnotou sama o sebe nestrácajúc

nič zo svojho posolstva o Matke Zemi, láske, rode, rodine. Ibaže je to posolstvo nenápadnejšie,

tajomnejšie, ukryté v jadre. Akonáhle predsa len kus vyčnieva, hneď to pocítite aj na zastretom odtieni

spevu.

Spevu ináč najlepšieho, aký sme kedy na Žiarislavových nahrávkach počuli. Hlas sa mu otvoril,

sfarebnel, podá presvedčivo aj tichšie a hlbšie tóny, vo výškach je istý bez zbytočného kriku, v harmóniach

čistý a jasný, plný radosti.

Stále je to hlas spievajúceho hudobníka, ale hlas zrelší, skúsenejší, menej zahľadený do seba.

Rovnako ako celá platňa prekračuje hranice novofolklóru. Zrazu je dôležité každé slovo, každý tón, otvára

sa širšiemu obecenstvu vrátane toho náročnejšieho na kvalitu a prepracovanosť hudobných konzerv.

Aj tieto piesne si môžeme s radosťou zahrať pri ohníku ale s vedomím, že ku nám prišli z javiska,

od tvorcu, ktorý je na prvom mieste hudobník a až okrem toho žije v lese, chová kone, kozy a ovce a

zaoberá sa množstvom iných ďalších vecí.

Ak boli predchádzajúce platne dielom talentovaného nadšenca (ako súčasť jeho osvetovej činnosti),

toto je dielo hudobníka, ktoré znesie porovnanie s veľkými profesionálnymi skupinami vezúcimi sa na

mori etnovĺn posledných čias — od Čechomoru až po Elluveitie.

Oproti tým čo svoje piesne „len“ spievajú má však Žiarislav niečo navyše: snahu o životnú

poctivosť. Príbehy, ktoré prináša, môžeme vidieť rôznymi očami, predovšetkým my, čo sme boli občas v

blízkosti ich zrodenia. Stále si však môžeme byť istí, že vie o čom spieva, keď spieva o rode, zemi, lúčnych

trávach, lese. Človeku, ktorý pri protestoch proti rúbaniu tatranských rezervácií vyskočil na kameň a začal

hrať, tvárou v tvár tým, čo sa divže nechceli biť, môžete jeho cit k Matke zemi veriť.

A tam, kde hlasom predsa trocha zastretým vzýva lásku, ladu, pochopenie a vzájomnú úctu dúfať,

že slová v ústach speváka sú aj jeho úprimnou túžbou. A že ten, kto išiel s kožou na trh a pochopil, že

„radostná pieseň znie trocha clivo, keď rieka sa s morom spojí“ a postavil sa za svoje zhudobnené verše

celou váhou svojej prvej osoby (…keď slávik peje nad nocou, zdá sa že je sám, jeho náladu mám, ale zo

štyroch strán som s tebou) a opäť o kus poodhalil čarovný plášť archetypálnej nezraniteľnosti, drží práve na

dlani svoje srdce.

Horana

za prepísanie ďakujem Ondrovi

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.recenzia.sila.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.