HLINA NA PEC, CESTO DO PECE: Ako upiecť chlieb v dvorovej peci?

„Zabudli sme tam dať kvások!!!“

„Nevrav, nezabudli, ja som ho tam dávala“, hovorí Hviezda, ktorá vtedy ešte nebola Hviezdou. A Zorana mieša, až sa od rúk práši. 

„No a ešte tie svargy hore, nech to pekne vyzerá – to bude lakota (lahoda)!“ „Aáááá už to kysne, pozrite, ako sa nadúvajú!“

Takéto aj iné výkriky ste mohli počuť, keď sme toto leto prvýkrat piekli chlieb. Bolo to na oddychovom tábore a dalo nám to celkom zabrať – skutočne aktívny odpočinok. Pretože bolo treba najskôr postaviť pec. A kto to robil vie, že z takého odpočinku aj ruky bolia. No ale to ešte nebolo všetko – jedna pec nestačila – tak tu vyrástla piecka ešte jedna. Celkom malá, ale tá sa večer rozkúrila a dala nám také krásne chleby, že spoločné úsilie bolo bohatô odmenenô.

Malá piecka bola posvätená hneď po svojom zrode. Veľká si musela na svoju slávnosť ešte chvíľu počkať. Stalo sa tak pri jesennom rodnom budení – keď bola jesenná rovodennosť. Prišli ľudia zo všetkých kútov a tak bolo dosť živy aj rúk na chystanie dreva, miesenie cesta, prikladanie,….A tak sa slávnostne rozdymila aj veľká pec. Vykyslo cesto, zavoňal chlieb – bolo nám dobre v ten spoločne prežitý čas.

Prvý chlieb sme piekli podľa jednoduchého predpisu (v závere uvediem), druhý bol tajným receptom Horany, ktorá ho, možnože, aj na požiadanie, odtajní. Ale vynikajúce boli oba. Nieto nad domáci chlieb, darmo dávajú v pekárniach do chleba rôzne zlepšujúce zmesi, náš chlieb bol predovšetkým s láskou pečený! 

Prešli leto aj jeseň a na dvere klope zima a čo robia piecky v tento čas? Veľkú sme omurovali vrstvou hliny, malá trochu opršala a na hlinenú omietku, dúfame, pred snehom ešte dôjde. A ako sme to s tou hlinou robili? To už na obrázkoch.

Tu je ešte chlebový predpis a potom už sa pozrite ako to všetko vyzeralo:

K 5kg celozrnej žitnej múky sme pridali 5 kg celozrnnej pšeničnej múky a 3 sáčky ovsených vloček, semiačka podľa chuti, my sme mali ľanové, slnečnicové a sezamové. Ochutili sme to rascou, celou aj drvenou a cca 10 – 20 polievkovými lyžicami soli – podľa chuti, ale surové cesto musí byť skôr viacej slané. Potom sme si pripravili kvások z 8 kociek droždia nadrvených do vlažnej vody s trochou múky – môže sa dať aj lyžica medu. Má to byť taká riedka kaša, ktorá sa nechá 15 minút v teple kysnúť. Mezitým sme zmiešali hore uvedené veci, potom dali aj kvások a pridali vodu – tej približne 6 litrov, ale záleží na múke, takže treba skôr menej, aby cesto nelepilo, bolo tuhé, ale vláčne. My sme dali vody viacej a tak sme museli ešte dosypávať múku. Keď to dievčatá zmiešali –  miesiť sa musí husto, najmenej 10 minút, vraví sa, že cesto je dobre zamiešané, keď doňho padne prvá kvapka potu – nechali sme ho pri ohni kysnúť asi trištvrte hodiny, potom to zručné rúčky ešte raz premiešali a vytvarovali do niekoľkých bochníkov. Tie kysli na drevenej pomúčenej doske až dovtedy, kým bola pec poriadne horúca. A potom už bol rad na nej, aby ukázala, čo vie. Ale ešte dve prímesi sme zabudli pripomenúť, bez ktorých to naozaj nejde – živa a láska! Tých na poctivý chlieb treba.

Tak dobrú chuť!  

pec1.jpg

pekne zrovnať povrch Juraj, nech je piecka  na rovnom

pec2.jpg

tu už Tomáš s Erikom vydláždili spodok, vraj to ide najlepšie nohami

pec3.jpg

hlinu sme miešali sami, pretože bolo sucho, ináč nám ju miešajú kone.

pec4.jpg

veľká pec už je skoro hotová bolo treba veľa hliny, kameňov aj tehiel

pec5.jpg

Erik sa neohrozene púšťa do stavanie malej piecky – nejak sa mu to zapáčilo, že by chcel byť peciarom?

pec6.jpg

a už sa v piecke kúri – treba dobre naložiť

pec7.jpg

múka to je základ

pec8.jpg

dobré ruky – bez tých by to tiež nešlo – Lada, už kvapla prvá kvapka potu?

pec9.jpg

no toto?! krása! radosť pozrieť, kto to tak pekne uhnietil?

pec10.jpg

a už sa to nesie 

pec11.jpg

pec je treba vymiesť, potom tam nasádzame chlieb

pec12.jpg

tak to vyzerá, že piecku sme postavili riadne – pečie!

pec13.jpg

tu netreba slov iba pozerať a držať pery…

pec14.jpg

…. nech veľa slín neutečie

pec15.jpg

na budení sa zakúrilo aj vo velkej peci

pec16.jpg

pahreba bola žeravá, ako keď sa taví železo – no takmer

pec17.jpg

robota je to poriadna, nejeden sa pri tom zapotí

pec18.jpg

koľko sa na ten chlieb teší ľudí, nie je divu

pec19.jpg

takto vyzerali pece po lete

pec20.jpg

a takto vyzerajú teraz, ale ako sa tá veľká tak pekne zaobalila?

pec21.jpg

bolo treba ju omurovať hlinou, ale nie hocijakou hlinou – zmes hliny a konského lajna – to je tá správna zmes  

pec22.jpg

hlinu hore, aj na boky a zozadu, spredu ale nie, tam je diera

pec23.jpg

drevené kolíky zatĺcť, aby hlina držala

pec24.jpg

potom sa to musí dobre utľapkať – lopatkou alebo rukami

pec25.jpg

už to bude takmer hotové

pec26.jpg

hlinu sme mali tentoraz zamiešanú od koní, stačilo ju priniesť k peci – toho sa ujal Martin

pec27.jpg

aká je ona pekná 

pec28.jpg

zo všetkých strán, teraz len aby dobre vyschla

obrázky: archiv Divy, slová: Ladomíra

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.pec.galeria.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.