Ohlasy na článok: „Z prírodného hľadiska je multykulturalizmus nebezpečnou ideológiou, HROB DOMÁCICH KULTÚR“

píše Martin Veľký:

Zdravím
článok Hrob domácich kultúr mi nedá a musím sa vyjadriť. Dnešný multikulturalizmus nie je dôsledkom toho, že je niekto menej či viac tolerantný, aj to má svoju úlohu, ale bohužiaľ len malú. Hlavnou príčinou dnešných problémov multikulturalizmu je globálny kapitalizmus. Nie je to niečo staré pár rokov, ale pár storočí, stačí sa len pozrieť na Európe v stredoveku, plienili sme iné kontinenty, vraždili národy, robili z nich otrokov a brali si ich bohatstvo. Možno si povieme, že kolonializmus skončil, ale neskočil. Západné korporácie dnes ovládajú väčšinu surovinových a potravinových zdrojov svete a nejakí ľudia kdesi v Afrike ich vôbec nezaujímajú. Im ide iba o zisk a tak keďže týmto národom už nič neostalo, nemajú z čoho žiť, pritom sú to často veľmi bohaté krajiny na ložiská nerastov či v poľnohospodárstve. Plody ich zeme však nekončia v ich rukách, končia v rukách Západu a preto, ak chcú prežiť, musia odísť na Západ. To je príčinou problémov s prisťahovalcami nie to, že niekto chce obsadiť územie iného štátu populačnou politikou. Ak budú mať Arabi, Černosi a hocikto iní v ich domovských krajinách surovinové zdroje, ktoré slúžia ich krajine, Poľnohospodárstvo, ktoré im zaistí obživu, myslíte, že budú chcieť emigrovať a žiť v kultúrne úplne odlišnom prostredí? Ja myslím, že nie a preto by sme sa mali snažiť odstrániť príčiny problému, nie jeho dôsledky.

 

píše Žiarislav:

Ahoj, Martin,

Srdečná chvála za ohlas, ktorý je k veci.
Snáď by sme si ale mohli upresniť tvoju vetu že: „plienili sme iné kontinenty, vraždili národy, robili z nich otrokov a brali si ich bohatstvo“. Týmto si asi nemyslel Slovákov, a v podstate s ohľadom na našich čitateľov ani Čechov a Moravákov. Pretože koloniálna politika bola uplatňovaná hlavne Angličanmi (UK – kolonizácia Indie, Číny, Severnej Ameriky, Južnej Afriky, časti arabského Sveta, Austrálie, Nového Zélandu.. .vďaka ktorým je angličtina aj našim koloniálnym „svetovým“ jazykom), koloniálna politika bola uplatňovaná isteže i Španielmi (Stredná a Južná Amerika, časť Afriky), Francúzmi (Juhovýchodná Ázia, malá časť južnej Ameriky a časť Kanady- Quebek), kolonizovali aj Portugalci (Brazília a pod), Holanďania (Južná Afrika) atď. Nie náhodou si práve tieto krajiny aj kvôli stavbe lodí už dávno takmer úplne zničili lesné porasty. Slovenské kolónie nikde nevidíme, ani na Madagaskare nie (viď román Móric Beňovský), takže vety prečítané zo západnej pokrokovej literatúry typu „my sme kolonizovali“ sú pre nás neplatné a hlavne nepravdivé.
Ako by povedal Angličan, „Dis is not maj biznis“.
Skôr naopak, na mape Európy vidíme územie dnešného východného Nemecka, kde bolo križiackymi výpravami vyvraždených mnoho slovanských národov (2. krížová výprava „venedská“ a jej pokračovania). Takže kolonializmus nie je našou, ale ich kultúrou a tak isto, ako nemôžeme nacizmus vztiahnuť popravde na všetkých Germánov, tak nemôžeme ani kolonializmus „prišiť“ všetkým Európanom, ako to robia niektorí nerozhľadení hovorcovia a pisatelia z kolonializmom postihnutých národov, a nielen z nich.
V podstate hodiť všetkých belochov do jedného vreca ako „kolonialistov“ je tiež prejav šovinizmu, rasizmu a nevedomstva.
Môžeme ale vidieť, že hlavne kolonialistom sa vracajú ľudia z kolónií, napríklad Francúzom Alžírčania, Britom Indovia, a tak ďalej, a to nielen v Európe, ale aj v Amerike (USA vzala severné Mexiko a teraz sa im tam Mexičania vracajú). V tomto dejinnom dianí by sme mohli vzhliadnuť niečo, ako záblesk dejinnej spravodlivosti. A to, že krajiny tretieho sveta ovládané bezohľadným globálnym kapitálom sú v zlom stave, je zatiaľ dejinnou nespravodlivosťou, z ktorej sa môžeme poučiť, lebo aj my sme, i keď možno nie v takej miere, ale predsa „kultúrne“ kolonizovaní.
Kolonializmus isteže neskončil a jeho cieľom možnože je nielen „tretí svet“ ale aj my. Určite je dobré podporiť svojprávne hospodárstva v iných krajinách, ktoré by sa zmohli natoľko, aby boli na území, kde sú, šťastné. To isté by sme mohli popriať aj nám a iným. Aj o tom je naša obroda, aby sme sa mohli žiť v pohode a v úcte ku svojeti aj inakosti tam, kde sme. Ale prečo by sme mali nevedome preberať krútňavu (karmu) západného kolonializmu?

S pozdravom Žiarislav

súvisiace článok:

16.11.11 Z prírodného hľadiska je multikulturalizmus nie bezpečnou ideológiou – HROB DOMÁCICH KULTÚR

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.multikulti.ohlas.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.