V 90. rokoch človek počúval a skúmal ľudovú hudbu. Vyberal si prírodnejšie smery. Píšťalkári a fujaristi si vystačili s jedným nástrojom, ktorý si vedeli aj sami vyrobiť. A práve v tejto hudbe sa našlo mnoho piesní so slovami ospevujúcimi prírodu a prírodný život. Zbojnícke ho až tak nezaujímali, lebo veď nezbojníčil a nemienil spievať o tom, čo nerobí. Prírodný život a prírodné duchovno, to bolo v ľudovej hudbe ospievané hlavne v tých oblastiach, ktoré boli ďaleko od zvona. A teda v pastierskych usadlostiach. Starí výrobcovia aj vraveli, že taká fujara bude dobre hrať, ktorá, keď rástla, nepočula šumenie potoka a hlas zvona. Zvuk potoka preto, lebo drevo, čo rastie na skale, je hustejšie, ako drevo, čo rastie v mokrine.
Fujaru dostal človek na narodeniny, tak, ako si ju bol vysníval. Keď šiel na strednú školu. Mama požiadala strýka z Horehronia, aby ju zohnal. A tak človek do nej občas fúkal, popri hudbe, ktorú hral so skupinou. V 90. rokoch teda skúmal tie prírodnejšie ľudové smery, ako hudbu z Terchovej a okolia, tiež goralské piesne, Podpoľanie, ale aj iné. Podarilo sa mu dostať sa aj k archívnym nahrávkam Slovenského rozhlasu, mal ich posťahované na magnetofónových kazetách. Bolo tam mnoho piesní v lydickej stupnici i v koncovkovej stupnici (lydicko-podhalinskej). Tiež v mixolydickej, ktorá vychádza z fujary. Podľa týchto piesní sa dalo zistiť, aký silný bol vplyv píšťaly – koncovky a fujary i v takej hudbe, ktorú už dnes hrali hudobníci spravidla na slákoch. Na zimnom trhu si kúpil šesťdierovú píšťalu. Tá neladila dostatočne, čo bolo u ľudových píšťal bežné. Ale podľa nej skúsil vyrobiť píšťalu inú. Namal vrták na píšťalu a tak do dužiny bazy vypáli dieru železom. Nemal dlátka na vyrezanie duše a tak ju vypilníkoval tenkými pilníkmi, ktoré mal na výrobu žliabkov na šípoch. Hneď prvá šesťdierovka sa človeku podarila. A tak sa pokúsil spraviť aj píšťaly inak ladené. Tiež sa zadarili. Nie každá, ale väčšina áno. Tak prišiel na to – skúsenosťami, ako treba vyrezať na píšťale dobré zvukotvorné zariadenie a ako ju zrezať a vyvŕtať dierky, aby presne ladila. Na svojich potulkách po lesoch vyrezal aj hrubšie a dlhšie bazové drevá. Zháňal vrtáky – nebožiece, ktoré si dal navariť. A tak bolo len otázkou času, kedy začal stavať aj fujarky a fujary. A takto vystrojil lesnú skupinu. Ondro, ktorý kedysi tancoval v súbore, hneď chcel aj koncovku a tak človek vyrábal a v dobe, keď už sa v novinách nedalo slobodne písať, začal sa živiť výrobou bubnov, píšťal a fujár, lukov a šípov a prírodných náušníc.
Prvá hudba bola teda postavená na zvuku bubnov – dobov, na zvuku prírodných píšťal a fujár a na spevoch. Hrali sme ju pri splnoch mesiaca a na slnovratoch v Malých Karpatoch, ale i pred vedomeckými prednáškami a po nich. V Dome Schneidera-Trnavského v Trnave, v K-klube, neskôr vo vedomeckom stredisku na Jeruzalemskej a potom na Stromovej ulici. A v Bratislave na DK Vajnorskej. Tiež v lesoch.
Keď sme prichádzali z lesa, kde sme zvykli aj prespať z piatka na sobotu, večer sme sa niekedy ešte stihli zastaviť v K-klube. Tam boli „nezávislácke“ diskotéky. Na nádvorí, na trávniku tam človek zapichol do zeme fakľu, sadli sme si s bubnami a píšťalami dokola a hrali. Občas sa pri nás pristavili dredáči, či nemáme „gandžu“. Väčšina z nás mala dlhé vlasy, niekedy aj zapletené v kečkách, ale „gandžu“ sme teda nemali. Na prednáškach v Káčku človek hovoril aj o tom, ako sa dostať z vplyvu omamných a návykových látok. Občas sme nabehli na takú nezávislácku diskotéku. Na pesničku Ígl od Reidž tam práve polonahý chlapci skákali zo stola do davu, ktorý ich chytal. Tak sme tam nabehli, zadymení od ohňa, vyrobili sme si priestor a trochu sme narušili vtedajšie módne tance všelijakými divokými jednokročkami a kríženeckými nezávisláckymi odzemkami. Minule človeka stretol jeden vtedajších vodcov mládežníckych skupín, ktoré si tam delili priestor. Ocenil, ako sme im to tam narušili vcelku zaujímavým spôsobom.
V tej dobe sa človek popri výskumu a uplatňovaní pôvodnej prírodnej kultúry, a to i duchovnej, venoval i liečiteľstvu. Na veľkej koncovke nielen hral, ale i rozjímal. A používal ju pri liečení niektorých neduhov. Ak by ste mali záujem, tak by aj o tom nabudúce niečo povedal. Lebo takáto píšťala nebola len taký hocijaký hudobný nástroj. Zbierka na nové pisene beží – odkaz dole.
Podporte Žiarislavovu hudobnú tvorbu – Zbierkou na CD Chvála Slnko ! Podporiť môžete TU (Startlab)
alebo
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
