Na Letný Slnovrat ´26 určite nezabudneme. Boli sme predmetom nenávisti, poškodzovania mena, bránenia v slobode vyznania a naša obradová, duchovnoslnovratová slávnosť bola narúšaná. Vznikajúci tábor sa musel počas jedného dňa niekoľkokrát premiestniť. Nakoniec sa síce slávnosti konali, ale mnoho ľudí, ktorí z ďaleka cestovali na slávnosti, nás nenašlo a vrátili sa domov bez naplnenia svojho cieľa. Pre tieto presuny sme nestihli uskutočniť ani obrad ochrany novorodeniatok. Keď si niekto myslí, že na Slovensku je sloboda vyznania, tak žije v klame. Pôvodné duchovno bolo vystavené nepriateľskému prístupu a ponižovaniu.
Toto bolo za tých vyše 30 rokov už ôsme slnovratové miesto sústredenia a slávností Rodného kruhu – spoločnosti pre pôvodné – prírodné duchovno. Ako obyčajne, boli sme pozvaní na základe miestnych ľudí. Letný Slnovrat je dávny slovanský zvyk, takže aj takto sa na to mnohí pozerajú. My sme tento zvyk pozdvihli na obradovosť a duchovnú úctu, ktorú v posledných dobách už nemal, ale od 90. rokov ju znovu ju získal.
NÁTLAKY A KLEBETY
Lúka, na ktorej mala byť slávnosť so sústredením a hudobnými tvorivými dielňami, patrila urbáru. Našu dohodu v deň, keď sme už mali prevezené zabezpečenie tábora, spochybnili cirkevní právnici na popud jednej miestnej rodiny, ktorá je v cirkvi veľmi činná. Títo manželia rozšírili po dedine nepravdivý chýr, že budú vraj po lúke behať holé ženy a že to uvalí nešťastie na celú dedinu. Cirkevní aktivisti začali svoju kampaň vo štvrtok. V piatok začali tlačiť na vedúceho urbáru a starostu, aby to zakázal. Súčasne odkázali, že nám budú brániť v slávnostiach vlastnými telami. Po týchto nenávistných vyhláseniach a v podstate i vyhrážkach sme teda šli na jeden z dvoch záložných miest. Ani jedno však nevyšlo. Keď sa rozhodovali o rozložení tábora na druhom mieste, tí istí cirkevníci vyvolávali majiteľovi pozemku, aby nás vypovedal a strašili ho nešťastím, ktoré má byť uvalené na dedinu. Ale tu už podľa nijakého výkladu nemohli byť v práve. Nakoniec sme sa pobrali zas ďalej.
Celý deň sme strávili cestovaním po lazoch od Detvianskej Huty až po Hriňovú, kým sme našli pozemok tesne za hranicou katastra – v katastri už susednej obce Cinobaňa, na ktorú už nemali tí zaslepenci dosah. A tak až v piatok podvečer sme mohli dať na medzisieť článok s poslednými súradnicami niekoľko krát presťahovaného tábora. Mnohí, od východného Slovenska po Západné, dokonca i spoza Moravy, ktorí sa chceli zúčastniť slávností Letného Slnovratu, na naše obrady nedorazilo. Niektorí mali mapky predchádzajúcich miest a nemali navigáciu, iní mali navigáciu, ale doviedlo ich to inde, niektorí zaviazli na poľných cestách, cez ktoré bolo treba ísť na to pomerne neprístupné miesto – s poruchami auta, alebo zo znechutenia z celodenného hľadania. Nakoniec sme – i keď sme boli na mieste už vo štvrtok, začali robiť mnohé zabezpečovacie táborové práce až v piatok večer a v sobotu ráno. Obrady, ktoré sme sa chystali pripravovať už v piatok, sme mohli začať chystať až v sobotu popoludní. Ľudí bolo viditeľne menej a mnohí zjavne pre niekoľkokrát zmenené miesto táborenia nakoniec na slávnosti buď nevyrazili, alebo vôbec nedorazili.
Akoby toho nebolo málo, v sobotu niektorých oslovil miestny cirkevný aktivista pri neďalekej kaplnke, ktorý prízvukoval, aby ľudia k nám neprichádzali po (verejnej) prístupovej ceste okolo kaplnky v dobe, keď tam bude modloslužba. Niektorým teda hovoril toto, a ženám zas vravel, aby prišli peňažne podporiť kaplnku. Vtedy došlo k vzájomnému pozývaniu. Týmto sme sa ale už nezaoberali, pretože prípravy boli v plnom prúde.
V mimoriadne skrátenom čase sme napriek všetkému prichystali všetkých desať hlavných večerných obradov. Vôbec sme však nestihli uskutočniť obrad ochrany novorodeniatok. Napríklad manželia Marek a Jiřinka pricestovali s bábätkom až z Čiech, ale v sobotu sme obrad pripraviť nestihli a v nedeľu už museli po ráne odísť.
ONESKORENÉ OBRADY
Obrady Letného Slnovratu sa začali asi o pol hodiny neskôr, ako po iné roky. Plieskanie biča a trombity zvolávali ľudí už v prítmí, v tom zaznel aj obrad fujár s piesňou „Kdeže sa stretneme, kdeže si staneme, kde si zaspievame na sviatky Vajané“… a táto pieseň, i keď krásna, mala tohto roku zvláštnu príchuť. Pred vatrami stáli ôsmi chlapi a sokoli so skríženými koncovkami v tvare Perúnovho kríža, čo znamenalo odhodlanosť brániť posvätné vatry štyroch strán. Obradový kruh bol očiaraný kruhom ľudí, ktorí sa chytili za ruky. Keď hlavný obradník zapaľoval v strede oheň, ako neskôr povedal miestny chlap, ktorý strážil priestor, bolo počuť vravu nejakých ľudí, skrytých za obzorom a vzápätí sa odtiaľ hnala motorková štvorkolka. Dvaja miestni z nášho kruhu vybehli oproti, vozidlo sa otočilo a zmizlo za obzorom.
V kruhu stál i jeden neznámy miestny muž, ktorý býval obďaleč chcel sa zúčastniť obradov, ktorému pisateĺ tesne pred obradom vystrihol košeľu. Tvrdil, že nemá ani 4 eurá za plátno, a tak mu tú človek dal zadarmo. Čím ho privítal ako hosťa. Vlastne ešte vystrihol aj druhú košeľu pre jedného, čo stihol dobehnúť z Klenovca. Nuž my sme teda privítali nových hostí, a to aj miestnych.
Obrady chvály divov, predkov a živlov prebehli ako aj po iné roky. Tiež obrad očisty dymom z posvätných bylín a taktiež obrad „Vidíte ma spoza tohto koláča“? Pričom slncových veľkých koláčov bolo niekoľko. Nakoniec prekvapil obrad tanca Turoňov – spojený s chválou zrejúcu úrodu. Do kruhu k tancujúcim turoňom vbehli ženy a dávali im vence na rohy. Slnovratové venčenie Turoňov – dávny zvyk – bol prekvapením i pre samotných obradníkov. K dvom turoňom – s býčou i capou hlavou, znenazdajky pribudol tretí – to Jožko Drugan z neďalekého Štolianska ocitol sa v mohutnom býčom ústroji a hrkotal zvoncami v tepe tanca. Na tento Slnovrat priniesol hlavný obradník i roh pratura zo staroslovanskej doby, keď predkovia považovali pratura za posvätné zviera a na podobných rohoch boli postavené staroslovanské pôvodné chrámy.
Po hlavných obradoch bola hodina rozjarenej hudby a potom obrad postrižín a prijímania vedomých mien. Merali sme noc piesňami do rána a ráno sme takisto piesňami vítali Slnko.
Slávnosti sa teda skončili prevažne zdarne – hlavne pre tých, ktorí sa na ne dostali a na poslednú chvíľu dokázali zamerať posledné miesto počas tejto slnovratovej neplánovitej „púte“.
Mnohí sa stihli vykúpať v hati na potôčku, ktorú v sobotu pripravili dobrovoľníci z jednej z prípravných skupín.
ČO SA VLASTNE STALO?
Žiaľ, tohto roku musíme povedať , že na tomto Slnovrate, ktorý mal byť v Detvianskej Hute, ako i pred rokmi v katastri susednej obce Látky, došlo k porušeniu niekoľkých zákonov. K tomu, čo bolo opísané v úvode článku, musíme dodať, že to nebol jediný nátlak, ktorému bola vystavená slnovratová obradná slávnosť rodného duchovna. V susednej obci sme slávili tento sviatok po viacero rokov. Až v roku 2019 vyvinuli niektorí jedinci cielený tlak na majiteľa pozemku, na ktorom sme mali každoročne rozložený tábor. Tu však bola iná zámienka pre protivné konanie. Vraj slnovratovou slávnosťou rušíme lesnú zver. Majiteľa pozemku, na ktorom sme po mnoho rokov táborili, skupinka nenávistníkov prehovárala , aby nás vypovedal, a nakoniec sa mu vyhrážali aj tým, že mu „odrežú gule“. Takisto vyvinuli tlak na miestneho starostu. Po tejto skúsenosti sme nemohli na horskej lúke medzi Látkami a Poliankami uskutočňovať slnovratové obrady (na dohodnutých súkromných pozemkoch), pretože ten majiteľ, ktorý bol vystavený tvrdému tlaku, mimochodom, bol to redaktor RTVS, podobne, ako aj miestny starosta, nechceli znášať možné riziká. Keďže vtedy sa ten nátlak odporcov nášho duchovna javil ako úspešný, môžeme predpokladať, že tohto roku aj preto nasledovalo jeho pokračovanie v susednej obci.
AKÉ ÚSTAVNÉ PRÁVA MOHLI BYŤ PORUŠENÉ?
(v jednej, alebo druhej obci)?
- Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery
Je chránená Ústavou SR (čl. 24). Tá chráni nielen tradičné cirkvi, ale aj iné prejavy duchovná a vyznania, pokiaľ nie sú v rozpore so zákonom.
2. Právo pokojne sa zhromažďovať – čl. 28 ústavy SR
Ak má podujatie charakter zhromaždenia, môžu sa uplatňovať pravidlá zákona o zhromažďovacom práve. Samotný nesúhlas niektorých z občanov alebo cirkvi však spravidla nie je dôvodom na zákaz.
3. Vlastnícke právo – čl. 20 Ústavy SR.
Vlastník má právo umožniť na svojom pozemku zákonnú činnosť.
Nátlak smerujúci k tomu, aby sa vlastník vzdal výkonu svojho práva, môže byť protiprávny.
AKÉ ĎALŠIE PRÁVNE OBLASTI MOHLI BYŤ DOTKNUTÉ
4. Zákaz diskriminácie
Ak by sa niekto snažil zabrániť podujatiu preto, že ide o určitý duchovný smer alebo vierovyznanie, mohlo by ísť o diskriminačné konanie.
5. Trestný čin nátlaku alebo obmedzovania slobody
Ak by boli použité vyhrážky, zastrašovanie alebo nútenie majiteľa pozemku či starostu konať proti svojej vôli, za určitých okolností by mohlo ísť o trestnoprávny problém.
6. Právomoci obce
Starosta nemôže zakázať súkromné podujatie len preto, že s ním nesúhlasia niektorí občania alebo niektorá cirkev.
Okrem toho je tu aj
OBČIANSKOPRÁVNA ROVINA
7. Šírenie nepravdivých správ o tom, že na lúke budú pobehovať holé ženy, môžu byť chápané ako zásah do dobrej povesti spoločnosti, a tiež ako zásah do osobnostných práv usporiadateľov.
Za 32 rokov usporadúvania Letných Slnovratov sa v Rodnom kruhu nič také nedialo.
8. Okrem toho desiatky ľudí, ktorým sa pre spomínané úmyselne spôsobené ťažkosti v priebehu slávností buď nepodarilo docestovať na slávnosti, alebo síce docestovali, ale na nich nedostali svoj obrad, čím utrpeli peňažnú stratu v podobe neúspešnej prepravy.
Aj keď zjavné, že došlo k porušeniam niektorých ústavných práv a zákonov, zatiaľ sa nechystáme toto riešiť súdnou cestou.
Poukazujeme však na to, že tu opakovane dochádza k porušovaniu práv občanov pôvodného vyznania – rodného duchovna. V minulosti na Slovensku aj prípady podpaľačstva (sklad sôch v Krivanoch, ktorý miestny kňaz označil za pohanské), niekoľkokrát poškodené sochy slovanských divov v Štiavnických vrchoch a podobne. Tieto zlé činy boli napriek našim upozorneniam prehliadané.
Teraz došlo k narúšaniu práv rodného duchovna obmedzovaním a narúšaním duchovných Slávností Letného Slnovratu. Síce hŕstkou ľudí, ale s využitím mocenských vplyvov. Došlo teda k obmedzeniu výkonu našich duchovných a zhromažďovacích práv.
Pri uskutočňovaní nášho vlastného duchovna v našej vlastnej krajine!
Pisateľ sa prihovára za porozumenie a priateľske vzťahy medzi pôvodným duchovnom a kresťanskými kruhmi. Nie je v našom záujme pestovať nenávisť. Rodné duchovno má vo svojej náplni čestný a úctivý prístup. Sám pestuje takéto vzťahy s bežnými cirkevníkmi i s niektorými kňazmi. Áno, rozvíjajme porozmenie. Ale nesmie to byť podmienené tým, že by sme sa my mali vzdať svojich práv !
Poukazujeme na to, že dnešný stav je aj výsledok toho, že ochrancovia práv, médiá a prostredníci zákonodarnej a výkonnej moci nevenujú dostatočnú pozornosť otázkam právneho postavenia a ochrany nášho pôvodného, rodného duchovna.
Snímka: Eliška
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
