Internet je plný „perúnových kvetov“. Aký nezmysel. Perúna predkovia nespájali s kruhovým slnečným znakom. Ak, tak je to ružica Svarogova, ale kto by čítal a hĺbal, keď sa môže opájať internetovými výmyslami?
KEĎ SA TO ZAČÍNALO
Stalo sa to, čoho sa človek v 90. rokoch, keď napísal a vydal knihu, Návrat Slovenov. trochu obával. Že keď otvorí skrinku vedomectva a strhne záujem o slovanské duchovno, tak sa toho skôr či neskôr chopia fantasti, akí vtedy vyčíňali len v keltskom blúznení. Duchovní akobykelti si povymýšľali všakovaké krkolomnosti, aj ich knižne povydávali, ale povedzme si pravdu, oproti fantazírovaniu niektorých akobyslovanov to bola vlastne neškodná vec. Lebo sme sa vlastne nepovažovali za Keltov. Keltský ošiaľ nás mal len strhnúť na Západ, už bolo jasné, že ľudia majú záujem aj o prirodzenosť a keltské pohanstvo bolo to posledné, čo si Západ pamätal. Lebo že Západ trpí chronickou nedovzdelanosťou v oblasti Východu a zaujatosťou samým sebou, je známe. Predsa by sa neinšpiroval Slovanmi alebo Baltami. Lebo tieto národy si udržali pôvodné duchovno podstatne dlhšie, ako na Západe Kelti. Ten ezoterický ošiaľ bol v podstate na vlne takého nezáväzného njú ejdž, prečítal si tri knižky a napísal štvrtú, každý majster, hocikto má čierny opasok a dnes aj sledované vidy.
No našťastie my sme vedomectvo ako zlatú niť rodného duchovna vybrali vonku, teda sprístupňovali vnútorne i verejne už od roku 1995. Našťastie, zhruba 14 rokov pred tým, než tu prenikli fantastické slovanské prúdy. Takže mnoho ľudí už voči tomu malo určitú odolnosť. Tie prúdy prišli podstatne neskôr z oblasti Ruska a Ukrajiny. A neprišlo to, našťastie, na úplne voľnú pôdu.
A že to prišlo, tak to vlastne bolo zákonité, lebo sa to tam už vyvíjalo. Nejde o to, že by sme nemohli tvoriť. Môžeme. Ale vo vedomectve presne vieme, čo a kým je vytvorené a čo je zdedené, alebo znovuvystavené z už jestvujúceho. Teda – niektorí to vedia,. A netaja. Nevydávajú výmysly za skutočnosť, novotvary za dávnosť.
FANTAZY MÁ BYŤ OZNAČENÉ AKO FANTAZY
Je to príznak internetovej doby, že „duchovné slovanstvom“ sa najviac začali tasiť tí, ktorí ho vlastne nepoznali, a ak sa k nemu aj na chvíľu dostali, nespoznali ho, nenastavili čiašku a pretieklo im pomedzi prsty. Ich hit bol hlučný a jasný – sme vyvolený národ, my najmúdrejší, najvelemúdrejší, s najstarším kalendárom, ktorý je v podstate byzantským kresťanským výrobkom začínajúcim spätne letopočet „od Adama“, teda zo starozákonného, v podstate judaistického rodokmeňa, ale kto si to už bude overovať, v dobe velebenia rýchleho internetu, keď sme v tom opojnom pocite „árijskosti“.
Človek zistil, že je to vážne, keď mal v Moskve koncert a prednášku. Akýsi svalovec tam na podujatí zapol na pódiu techno, začal sa zvíjať so svojimi svalmi z pudingu a vyhlásil, že je to husté slovanské umenie. V Rusku vtedy pôsobila fantastická slovanská skupina, ktorá si točila filmy o tom, že Rusi sú Slovania a preto všetci Slovania sú Rusi… Človek si to priniesol na DVD ako suvenír.
Neskôr, na Kaukaze pri doľmenoch, človek objavil celú knižnú svätyňu novodobých výmyslov o slovanských bohoch a znakoch, ktorí im majú prislúchať. Knihy písané širinu-marinu, predávané pre turistov. Bohovia, tak toto keď príde k nám, tak máme po chlebe. A prišlo. Tatárska ríša vydávaná za slovanskú, Alexander Macedonsky bol Slovan, lebo veď v Macedonsku žijú Slovania…No hej, ale vtedy o nich ešte nechyrovali. Založili sme vraj Egypt aj Čínu, kto vlastne na tej Zemi nie je Slovan, teda okrem Chazarov…, mimochodom, Chazari boli etnicky turkotatárski kmeň, nie semitský, ale kto by to skúmal, však; spálili nám slovanskú knižnicu až po písmeno M, ale po písmene M tiež sa nič dobové nenašlo, nuž kde tu je nejaké vedomé uvažovanie? Teda – nie že by nám určité „vyvolené“ okruhy nepálili posvätné duby, svätyne a iné veci, aj alexandrijskú knižnicu vypálili monoteistickí horlivci a to od A po Z, či od alfy po omegu, ale rozlišujeme, hej, medzi doloženým a domnienkami.
Na neskoršej ceste do Ruska, bolo to v oblasti kaukazkého predhoria, môj známy vtedy objednal na sprevádzanie po doľmenoch sprievodcu , ruského akože šamana. Ten blúznil o tom, ktorý doľmen je zasvätený ktorému bohu, za doľmeny vyhlásil aj kamenné múriky a zákopy z vojny. Svoj predstieraný tranz náš sprievodca chvíľami prerušoval, aby mohol zazývať, a potom nehanebne pokračoval v planom divadle. „Veď je to podvodník“, hovorí človek svojmu známemu, ktorý mu dával za tieto pochybné službu peniaze.
Tak takým sa v dobe fantastiky – vydávanej za slovanstvo – celkom dobre darí.
AKO TO JE S TOU RUŽICOU?
A teraz si povedzme , ako je to s Perúnom a so slnečnou ružicou.
Perún je boh hromového, bleskového ohňa . A teda ohňa smerovaného. Jeho znakom (atribútom) je blesk, hromy, sekera , možno aj šípy ako blesky. Jeho krížom je šikmý kríž – v tvare písmena X . Teda – nie kruhový. Je mu zasvätený dub. Z rastlín nie náhodou aj tie, ktoré majú šípové, teda smerové tvary, ako borievka (jalovec) so svojimi ihličkami, kosatec (u južných slovanov zvaný perunika) so svojimi kopijovitými listami. Pripomína vám niečo z toho šesťlupeňovú ružicu? Ktorá je zjavne slnečným znamením? Nie. Nepripomína. Podobá sa na kruhovú ružicu niektoré z jeho znamení? Nie, nepodobá. Našiel niekto o tom dejinnú zmienku , že by niekedy niekto pred ezoterickou vlnou spájal slnečnú ružicu s Perúnom? Nie, nenašiel. Treba to teda prehodnotiť? Áno, treba.
Je teda slnečná ružica domnelý perúnov kríž novodobým výmyslom? Áno, je to výmysel. Môže aj človek, ktorý v podstate vôbec nie je hlúpy, môže uveriť nezmyslom, keď sú dosť často opakované a verí im množstvo ľudí? Áno, môže. To s môže ľahko stať. Ale – je to chyba? Áno, je to chyba.
Priatelia „perúnových kvetov“, mám vás rád, ale nešírte nepravdy. To nie je príkaz, to je rada. Skúste sa pritom neuraziť. Neverte všetkému, čo sa vydáva za slovanstvo. Na cestu prebudeného vedomia nestačí viera. Treba na to aj vedomstvo. Aj na obrodu pôvodného ducha treba vyvinúť úsilie. Je to práca. Dlhodobá práca. Nečakajte, že vám rodné duchovno niekto prinesie na internete na zlatej tácke. Treba zdvihnúť svoj biely zadok a vybrať sa na cestu za poznaním. Cesta vedomstva je otvorená aj pre vás. Ale poznanie si treba zaslúžiť. Vedomstvo potrebuje aj „perúnovské blesky“, aby sa preniklo do jadra, do podstaty javov. A aj svarogovskú ružicu, aby bolo ladné. Ale treba medzi rôznymi javmi rozlišovať.
Jednoducho – poznanie nie je pre lajdákov. No tak sa rozhodnite, či si chcete veci aj overovať, pomaly ďalej zájsť, alebo vám vyhovuje, ako mnohým na krátkych nohách, naskočiť na vlnu síce ľahko prístupných, ale často nezmyselných a nepravdivých tvrdení. Ktoré sa rozletia pri prvom pripomienkovaní.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
