Prvý máj, ako ho poznáme, bol začiatočným sviatkom turíc. Turíce vychádzajú zo slova tur a dodnes poznáme jarnú obchôdzku s turoňom, ktorá má privodiť úrodu. Stavanie májov je spojením mužskej sily – strom, ktorý sa týči hore – a venček okolo neho znamená silu ženskú. Dnes už fľaška priviazaná o strom, predstavuje dávne obetiny posvätnému stromu (života). Toto posvätné spojenie mužskej a ženskej sily bolo na počesť plodnosti rodov, národa. Preto sa dodnes tradujú povery o bozkoch a milovaní sa pod kvitnúcim stromom, ktoré má v tomto čase privodiť večnú lásku – a večné pokračovanie reťazca rodov. „Máje“, teda začiatok mesiaca traveň – kveteň boli kedysi zádušnými sviatkami. Práve vtedy sa konali slovanské dušičky. Noc pred prvým májom sa považuje za čarovnú a má umožňovať spojenie s duchmi. Český pojem pálenia čarodejníc je skôr nechutnou snahou o premenovanie sviatku smerom ku cirkevným stredovekým úkonom.
Pripomeňme si však dôležitú časť týchto sviatkov, a to voľby májových – rusadelných kráľov. Tento zvyk poukazuje na samotný pôvod našej – slovanskej samosprávy. Slovanské snemy zvané tiež veče – zo staroslovanského koreňa „vetja“ (veča) – boli základom našej „priamej demokracie“. Tento spôsob sa zachoval od piateho do pätnásteho storočia. Slovania ho uskutočňovali v polovici Európy. Je to teda najdlhšie zaznamenaná úspešná samospráva na demokratický spôsob v Európe. Padla až s úplným potlačením pôvodného duchovna, z ktorého vzišla.
Prvý máj nám teda ukazuje, aké sú naše skutočné korene a aký je prísľub našej budúcnosti. Je len na nás, či oživíme svoje korene, rozkvitneme a prinesieme plody, či prežijeme, ako bytosti s dušou. Tak prestaňne fňukať nad stavom spoločnosti, precíťme prírodu a svoju prirodzenosť a vezmime si svoju cestu.
Žiarislav, 1. máj roku 26
