Na veľké sviatky zapaľujeme zvláštnym spôsobom „živý oheň“. Na najhlbších obradoch používame
len prirodzené svetlo. Je to svetlo slnečné, hviezdne a oheň.
Pri týchto obradoch sa vymedzujeme od elektrického ruchu.
Pisateľ sa od elektrického ruchu vymedzuje aj pri spaní. V miestnosti, v ktorej spí, nesvieti nijaká kontrolka, nevrčí nijaký spotrebič a ani nie je zapnutý telefón. Ak večer vešiame článok, potom vypneme sieť. Aby ani neviditeľné vlnenie nikoho nerušilo v posvätnom spánku.
Keď pred obradom zapaľujeme posvätný oheň, čo už samo o sebe je obrad, v miestnosti a ani na okolí nezapaľujeme iný oheň. Jeden oheň, jeden duch. Ďalšie ohne odpaľujeme od toho jedného ohňa. Človek sa z detstva pamätá, že aj na Dušičky ľudia kedysi odpaľovalia hroboch oheň od horiacich sviečok a nezapaľovali sviečky nanovo. Dnes už takéto vedomie bežné nie je. Zvyk pochádzal – možno aj v podvedomej podobe – z dôb, keď si ľudia odpaľovali navzájom v dedine „živý oheň“. A tento zvyk pochádza z dôb, keď si Sloveni niesli do občín a miest posvätné ohne odpálené z „večného ohňa“ udržiavaného na kraji svätohája.
Sviečky môžeme dať na tanieriky, obrátené poháre, na viečka od zaváranín, na ploské kamene, alebo do zaváraninovej fľašky ako lampu – vietor ju tak ľahko nesfúkne. Tiež môžeme použiť aj olejovú lampu.
PREČO OPATRNE S ELEKTRIKOU?
Elektrická sieť má výrazný umelý elektromagnetický náboj, ktorým zasahuje do živy. My nevieme úplne napodobniť slnečné svetlo. Aj pri elektrickom svetle možno robiť obrad, ale časť živy sa stráca. Možno pri elektrickom osvetlení spať, ale časť živy sa stráca. Je to ako keď horí vlhké drevo. Môže horieť, ale časť jeho tepla sa stráca v zápase s vodou.
To, že sa časť živy stráca s elektrickým osvetlením, nie je taká veľká strata, ako keď sa strácajú celé vnútroživové súvislosti. Predstavte si, že máte sen. Sen je videnie. Prebudíte sa, ešte ho máte. Zasvietia na vás reflektor. A je po videní. A je po sne. Nenechajte si vziať svoje sny.
Úder blesku z fotoaparátu alebo z telefónu je pre duši ako facka pre telo.
Útočník udrie umelým svetlom smerom k duši alebo smerom k dušiam len preto, aby sa toto svetlo odrazilo od povrchu tela a vrátilo sa do zdroja, kde zaznamená svoj telesný prieskum. Keď niekto robí vedome vystúpenie, na ktorom sa to očakáva, môže to byť v poriadku. Keď to niekto urobí niekomu znenazdajky, je to drzosť. A dnes je to aj protiprávne.
Elektrické osvetlenie tiež ruší jemné duchovné javy, ako vnímanie živlov, duší, svätostí… zatieňuje svojou výrobou, zasahovaním do Matky Zeme a ďalšími ruchmi. Áno, vieme, že civilizácia a teda ľudstvo, je dnes vo svojej drvivej väčšine závislé na elektrických sieťach. Ale nechceme byť tým rušení pri najhĺbkovejších obradoch. Je to ako keď vieme, že ľudstvo je dnes závislé na cestných sieťach. Ale nechceme plodiť deti uprostred rušnej križovatky.
Jeden člen skupiny Bytosti, vlastne jediný pôvodom z Trnavy, na jednom vedomeckom večeri, keď boli hovory aj o týchto veciach spomenul starý zvyk – čiernu hodinku. Že rodina si raz za deň sadla za stôl a vypla na nejakú chvíľu elektrickú sieť. Na stole si zapálili sviečku a povečerali. Takto sa rodina stretla. Vtedy bez televízora, dnes aj bez mobilov – stretnú sa duše, nie len tiene.
Duše. Stretnú sa duše.
Duše. Stretnú sa duše.
Duša je to, čo svieti. Slnko je dušou našej Mliečnej cesty. Každý človek má dušu. Jej jemný svit živy možno vidieť za určitých okolností. Ako jemné svetlo.
ZÁNIK SVETA, ALEBO SLNOVRAT?
Dni sa krátia a noci predlžujú. Zanikne takto náš svetlý svet? Dočkáme sa jeho skazy? Alebo sa dočkáme jeho znovuzrodenia?
Áno, dnes už to nie je len hra na Slnovrat. Dnes mnohí tušia, že náš svet, ako ho poznáme, môže naozaj skončiť.
Mnohí stále nerozumejú, akú úlohu v tomto chode predstavuje rodné duchovno.
Nie, ten svet nekonečných hviezdokop, hviezdokruhov, hviezdosvetov, ten svet neskončí.
Ale ten náš krehký, zemský svet, pod našim krásnym Slnkom, pod našim krásnym nebom a jedinečnou hviezdnou povalou, tento náš svet je ohrozený. Nie zvonku. Zvnútra. Ohrozujú ho naše znečistené duše. Znečistené duše vytvárajú smetie dnu i von. Znečistené duše vytvárajú znečistený svet. Ničia ladnosť, súlad, rovnováhu. Hráme sa s jedovatým odpadom, lížeme ho, hráme sa s pušným prachom. Niektorí nie, ale mnohí áno.
Ešte je čas sa prebudiť. Dotknúť sa čistej vody. Dotknúť sa živej duše.
Čo tie oči? Nie sú načisto oslepené žiarivkami? Obrazovkami? Zábleskami slaboduchej nevôle?
Alebo – alebo stačí zhasnúť svetlo? A zapáliť lúč?
Áno, stretneme sa. Stretneme sa so zatajeným dychom. A zapáleným lúčom. Dymom zo zeliniek a živíc čarovných očistíme priestor, nech zaznejú doby, píšťaly a fujarky, nech zakvília gajdice, nech zaznejú štvorhlasné zbory a ozembuchy nech privolajú zemetrasenie, ktoré prebudí silu znovuzrodenia! Nech zatrúbia rohy a hlasy nech živí ľudia mocnými spevmi ohlásia, že už prichádza náš SLNOVRAT!
Možnože to bol vopred prehratý boj. Duchovné národné obrodenie pre hromadu koží poholných. A možno že sme sa len trochu sekli v počtoch. Skutočne živých je menej. Tri nuly dole, priatelia.
Ale možno že to vôbec nebol taký omyl. Len sme nevyčkali na tú správnu chvíľu. Masa je ešte pod vplyvom civilizačného tranzu. Nie že nemá svoje vlastné myšlienky, už stráca aj svoje vlastné slová.
Prísny. Si na nich prísny ako starozákonný prorok.
Buď milý ako žiarik.
A možno je to celé správne. Len ešte neprišiel ten správny čas.
Hlavný prúd, chudák, zaostáva. Čaká na voľajakú podporu. Že mu vyhlásia výzvu. Hej, vyzývam ťa, aby si nechrápal. Čáry máry, budiš odkliaty! Keď obroda neklapne, máš po chlebe. Oťažievajú ti ruky, oťažievajú ti nohy a tak. Jediný spôsob, ako sa z toho dostať, sú divotance. Nie , huby nemáme. Ani páľenou. Iba pripáľenuo. Tu si zatancuj na pahrebe, zima na nohy ti nebude.
Héj, dobré ráno. To sa ti len snívalo? Že ideš na Slnovrat? Čo? Snívalo sa ti, že sa ti snívalo, že ideš na Slnovrat? Si to predstav. Sen vo sne. Si to predstavujem. Si predstavujem, že si to predstavujem. No ty si povedal, aby som si to predstavil, ale ja som si to už predstavil, takže som si predstavil, že som si to predstavil, ale to je ako keby som si to v skutočnosti nepredstavil. Že tvoj sen ti zjedol sen. Alebo ho splodil? Tak zjedol, alebo splodil? Lebo to je rozdiel. Či si spotrebný, alebo tvorivý?
Tak blížime sa k slnovratu, alebo slnovrat sa blíži k nám? A keby sme od neho utekali, tak by akože neprišiel? Takže sa rozdelíme na skupiny. Tí, ktorí sa blížia k slnovratu, v sobotu prídu zo západu na východ. Tí, ktorí chcú, aby prišiel slnovrat k nim, môžu prísť už pred nimi z východu na západ a potom na mieste počkajú. Ale tí, ktorí sa chcú vyhnúť slnovratu, musia utekať na západ. Keď to stihnú rýchlosťou slnka, tak by sme ich mohli uvidieť na druhý deň ako bežia z východu. To my práve budeme na rodnom sneme.
Žiarislav,pred Zimným Slnovratom ´25
Na sobotné slávnosti Zimného Slnovratu Rodného kruhu v Alekšinciach možo prísť v tejto chvíli aj bez predbežného prihlásenia, pretože už nestihneme vyberať poštu. Všeobecné podmienky a postupy sú známe.
Snímka: ŽS
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
