Narúšanie nášho pôvodného sviatku – Letného Slnovratu – radikálnymi cirkevnými aktivistami – vyvolalo množstvo ohlasov.
Jeden z nich bol taký, ktorý vyjadril nesúhlas s tým, že sa nemienim pre to súdiť a nechám to tak. K námietke sa pridali páčikmi ďalší.
Čo je úplne v poriadku, ale človek sa k tomu ešte vráti.
Na to, aby ste sa súdili, potrebujete čas a peniaze. A životnú silu – cestovať do mesta, vypovedať, hľadať zákony a spôsoby, ako to celé urobiť … Už len ten článok s vymenovaním právnych noriem, ktoré náboženskí fanatici porušili, si vyžadoval hodiny práce. Naša spoločnosť nemá takých ľudí, ktorí by to robili. A otázkou je, či by nám to pomohlo.
Tú istú životnú silu, ktorú by ste museli obetovať na súd, a to veľmi otázne, či by ste to urobili, lebo jedna vec je to navrhnúť, a druhá vec je to urobiť, tak tú istú životnú silu je možné dať na potrebný rozvoj našich vecí, na rozvoj pôvodného, prírodného, teda – rodného duchovna. A toto môže priniesť väčší účinok. Nakoniec – žalobu môže dať každý a keď ste za, tak ju napíšte, odošlite, to je naozaj možné a pisateľ to nebude nikomu vyhovárať, každý má na to právo. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou to nik neurobí.
Prečo to pravdepodobne nikto neurobí? Koľko ľudí si vypísalo papier na registráciu duchovnej spoločnosti? Malý zlomok z počtu tých , ktorý sa prihlásili v sčítaní ľudu k rodnému duchovnu. Pretože – v sčítaní si vypísať dve slová v časti „vyznanie“ – rodné duchovno – to zaberie tak minútu. Nanajvýš. Vypísať si papier na ustanovenie rodného duchovna si vyžaduje .- no – dajme tomu že 5 minút. .A počet ľudí rádovo klesá. .Koľko si myslíte že treba venovať minút na to, aby ste preskúmali právny stav, pomenovali platné zákony, získali nejaké dôkazové správy, spísali to, alebo zaplatili právnika a odoslali to a potom cestovali na predvolanie, vzali si voľno, venovali tomu čas a živu?
Za ten čas by človek napísal pekných pár statí, urobil vzdelávacie sústredenie, alebo nahral niekoľko rodných ciest a nejakú tú pieseň. .
Koľko ste ochotní obetovať na to, aby ste posunuli právo smerom ku spriechodneniu pôvodného duchovna?
Pisateľ tomu obetoval vyše 30 rokov. A veľa prostriedkov. Dopadlo to tak, že keby nemal prírodné hospodárstvo a niekoľko priateľov, prežiť by bolo naozaj ťažké.
Takže za týchto okolností na súd nemienim obetovať ani jednu minútu. Nie na taký súd, ktorý by riešil niečo, čo sa stalo, čo sa neodstane, ale bude sa to diať, i keď v iných podobách, znova a znova, ako sa to dialo doteraz, tak sa to bude diať naďalej. Ak výrazne nezmeníme svoje postupy. Tým si môžete byť istí.
Aj keď o rok budeme mať isté miesto, ktoré nikto nenaruší, naďalej bude trvať kultúrna izolácia. Liberálno-konzervatívne nožnice budú strihať akékoľvek pokusy o obnovenie pôvodnej duchovnej sily a to raz z jednej , raz z druhej strany, niekedy dokonca strihnú obe naraz a keď budú môcť, hodia nám polená pod nohy. Ak by ste to chceli spriechodniť. A prečo je to tak?
Je to tak preto, že sa bojíte prihlásiť ku svojej podstate. Niektorí sa dokonca báli prihlásiť v sčítaní ľudu. Lebo čo? Lebo sa o nás dozvedia… Pri všetkých divoch, nejde teraz už konečne práve o to, aby sa o nás dozvedeli? Čoho sa tí ľudia boja? Už tu niekoho v poslednom čase upálili? Obvesili na hák? Natiahli na škripec? Trhali mäso žeravými kliešťami? To musí byť naozaj peklíčko, keď sa niekto bojí len tak, zo zásady. Zo zvyku. Len aby sa mu neoslobodila jeho vlastná duša.
Tí, ktorí sa neboja, nie je veľa. To, že sa 2,5 tisíc občanov, alebo vyše 4 000 občanov (záleží, či zarátate aj množstvo názvov, pod ktorými sa ľudia prihlasovali) v poslednom sčítanú ľudu (2021) prihlásilo k rodnému duchovnu a okruhom, to nie je náhoda. To je výsledok dlhej práce. Po prvý raz to zanechalo dejinnú štatistickú stopu a preto to odznelo aj v médiách. Štatisticky je nás viac, ako moslimov, a náš rast je výrazne rýchlejší. Ale stále je to len časť z tých, ktorí za tých 30 rokov využívali naše podujatia a iné služby. Ale aj tak je to niečo. Takže – už o nás vedia.
Lenže – naša sila ešte nie je dostatočná na to, aby sa skutočne niečo zmenilo. Aby ľudia pôvodného prírodného, a teda rodného vyznania mohli uskutočňovať svoje práva. Aby mohli uskutočňovať slobodne svoje duchovno, aby sa teda nediali útoky v časoch našich sviatkov, aby nezabavovali alebo neničili naše posvätné predmety, aby sa mohli právoplatne sobášiť, aby mali právo na poslední obrad niekde v nemocnici, aby mohli viac uplatniť ďalšie svoje práva, na to by sa muselo stať podstatne viac vecí. Na to by muselo podstatne viac ľudí obetovať niečo zo seba, zo svojho času, zo svojej živy, zo svojho úsilia.
V najbližšom sčítaní už vedenie EU plánuje nerobiť priamy prieskum vyznania. Plán je taký, že sa už nebudete môcť prihlásiť k vyznaniu priamo, ale to zabezpečí cez Eurostat (cez register-based census). A počet veriacich budú nahlasovať náboženské spoločnosti. No – my nijakú nemáme, takže to budú nahlasovať cirkvi. Tešíte sa? Ako to dopadne? Mnohí sa už tešia, ako nás zamietnu pod koberec.
Takže na rovinu. Či už vám nastolia útrpné zákony agenti byzantskí, vatikánski, alebo bruselskí, ťažko sa vzchopíte na to, aby ste v nepriaznivých právnych podmienkach účinne bránili a užili svoje práva. Ale to nie je ich vina. Je to naša vina, naša zodpovednosť. Že sme si to nechali. Že sme znova zaspali dobu. Keď sme sa v dobe, keď bola možná zmena, dostatočne nesnažili. Keď sme nezburcovali nášho ducha obrodu. V tom prípade je osud nevoľníkov zaslúžený. Keď ste si nechali vziať ducha, načo vám bude štát? Veď aj na to dôjde, ak sa nič nezmení, tak onedlho. Dejiny sú len pre tých, ktorí majú vôľu prežiť. A niečo aj pre to urobia.
Ešte nie je všetko stratené. Ale je tu otázka, koľko je tu ľudí – odhodlaných sa prebudiť vo svojom duchu, zvoliť si lepšiu cestu, a niečo pre to aj urobiť.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
