„Tato, a vieš, že zajtra je sviatok svätého Deda“? pýta sa syn a človek sa len usmeje. Na dverách máme vedomecký časník a teda naši mladí vrchári nevyrastali na Mikulášovi ale, na Deduchovi.
Na Slovensku vytlačil cirkvou vtlačovaný sviatok Mikuláša pôvodný obrad obchôdzky s Dedom a Medveďom až začiatkom 20. storočia, hlavne v severných častiach to prišlo až vtedy. Pôvodná slovanská obchôdzka s Dedom bola časťou predslnovratových obradov, očistných a upozorňovacích.
Vlastne postava starca – zarasteného – často postava v huni, predstavovala ducha Roda, alebo ducha predkov a pripomínala blížiaci sa Zimný Slnovrat, Tento obrad tento sviatok bol vytlačený privezeným prvkom nepôvodného náboženstva, podobne, ako aj Zimný Slnovrat a celý obradový kolobeh roka. Črty obradu obchôdzky s Dedom, ktorého neskôr vytlačil Mikuláš, však ostali. V niektorých krajinách prichádzal komínom, čo kozub – pec – bol zasvätený duchom predkov. Pochutiny dostávajú deti do čižmy, do topánky. Kedysi drobné, často potravinové obetiny sa v pôvodnom duchovne dávali aj do obuvi, ktorá predstavovala spojenie so Zemou, s domácnosťou, s Predkami, tiež nasledovanie duchovna predkov. Toto ostalo zachované a deti oddávna čakali na tú chvíľu, keď si môžu vziať z čižmičky oriešky, jabĺčka, alebo dnes nejaké pochutiny, zväčša sladkosti, aj z obchodu.
Áno, ťažko by sme očakávali, že popri náboženskom Mikulášovi a komerčnom Santaklausovi nám v médiách niekto povie o uctievaní našich predkov s obchôdzkou s deduchom. Púť za pravdivosťou niekedy býva dlhá a nie tak pohodlná, ako prebratie toho, čo nám podstrčili.
Avšak náš pôvod, naše rody, naši predkovia a aj naši potomkovia za to stoja. Za ten kúsok námahy a za vysvetlenie – že mali sme, ale mnohí aj máme, našu pôvodnú kultúru, povesti, zvyky a obrady, ktoré nás od vekov držali v živote a v duchu. A – áno, duchovné vnímanie môže mať mnoho podôb. Ale na tú našu vlastnú, pôvodnú podobu by sme zabúdať nemali. Lebo kto stratí pamäť o sebe, ten stratí svojho ducha. Udržanie a oživenie svojho pôvodného duchovna umožňuje prežitie rodov a národov. Aj v tomto môže byť pravdivosť oslobodzujúca. Ak teda nechceme strkať obetiny do celkom iných topánok.
ŽS, kresba pisateľ
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
