Je vedomectvo romantické?
Je vedomectvo romantické?
Veta vo verejnej práci: Michal Puchovský (The Untold History of Modern Paganism in Slovakia) : preklad z angličtiny : „Švický vytvoril duchovný systém zvaný vedomectvo – čo je rekonštruovaná verzia slovanského pohanstva obohatená o prvky šamanizmu pôvodných Američanov…“.
Pripomienka ŽS: ktorý prvok amerického šamanizmu vidíte vo vedomectve? Teda – nehovoríme o prirodzenej podobnosti mnohých prírodných kultúr, ale o prevzatí a začlenení. Tak ktorý?
Čakám na odpoveď.
Áno, mali sme hostí od Karpatských Indiánov, ale i od pôvodných Američanov na niektorých sviatkoch. A mali sme aj hostí z iných prírodných kultúr, nielen z Ameriky, ale aj Európy a Ázie, až po Japosnko – z okruhu šinto. Na obradoch, i Na Medzi ich človek hostil na desiatky, ešte včera tu bol rodnoverecký hosť z Litvy. Boli to teda priateľské stretnutia, ale vedomectvo je domáce a teda autochtónne. .
„Rodný kruh mal od začiatku veľmi jasné poslanie, a to obrodiť Slovensko v romantickom, nacionalistickom duchu“, hovorí Michal Puchovský vo svojom videu.
Ale – čo je vlastne romantizmus?
Jedna z romantických čŕt v samotnej podstate javu je rozpor medzi snom a skutočnosťou.
Pisateľ (Žiarislav) zdôrazňuje a žije opak: Spojenie snov so skutočnosťou. A to je aj základ vedomeckého učenia – spojenie snov so skutočnosťou, vedomia s podvedomím.
Romantický hrdina – vydedenec.
ŽS – Udomácnenec. Vracia ľudí domov z cudziny.
Romantizmus – rozorvaná duša
Vedomectvo – ucelená duša
Romantizmus – hrdina umiera osamotený
Vedomectvo – človek zakladá vzdelávanie a aj sám plodí deti, ktoré sa ho zúčastňujú.
Vedomectvo malo od začiatku jasné zásady duchovnej vedy a nebolo to prvoplánovo spoločenské, iba vzletné hnutie na nejakom romantickom základe. Hnutie umožnilo obnovu sviatkov a obradov v pôvodnom duchu. Toto však čiste rekonštruistickým spôsobom nebolo nijako možné. Ak aj človek sledoval prácu niektorých ľudí, ktorí to chceli mať „historicky čisté“, ostali by uviaznutí v tých niekoľkých záznamoch o slovanskom duchovne, ktoré ale ako živé sa nemohlo riadiť len týmito kusými záznamami nezasvätených, alebo dokonca náhodných pozorovateľov, často zaujatých, z kresťanských a arabských zdrojov.
Romantické štúrovské poňatie 19. storočia malo iné ťažiská. Z istého hľadiska celkom prakticky a pragmaticky – bola súbežne s prieskumami zachovného už v 90. rokoch postavená kostra našich obradov. Vrátane obradovej hudby, ktorú historicky rekonštruované „pohanstvo“ vtedy nemalo. Podstata vedomectva je v mnohoom vcelku opačne ladená oproti romantizmu : Nesnaží sa strhnúť davy, vyzýva k hĺbaniu a duchovnej poctivosti, nemá cieľ vo vrcholení rozorvaných duší a nemusí, ale ani by nemalo smerovať k romantickému, tragickému pnutiu, ale vedome pripravuje obrady, duchovnú vedu, sviatky kola roka a iné zásadné prvky duchovna – od roku 1995 aj keď často nedokonalým, ale skutočným spôsobom. Súbežne s uverejňovanim v celoslovenskej tlači, prednáškami a užitými smermi. Úplne nezávisle od úbežného diania v Rusku, Poľsku a na Ukrajine, o ktorom sa dozvedáme až 3 – 5 rokov po začiatku obrody na Slovensku. Aj preto má naša obradovosť a slovník znaky vlastného vývoja a napojenia na naše staršie vrstvy. Pre zaujímavosť – vydymovanie nemusíme vnímať ako „prebraté“ od indiánov, keďže ho robila pisateľova prababka. Takže – ak to chcete v latinizmoch – nie import, ale dejinná kontinuita.
To sa týka nie len javu, ale aj slovníka – teda – v smere „po Slnku“. Nie v pravotočivom, a ani nie v smere „hodinových ručičiek“. Teda nie len precízny obrad (nie rituál), ale aj jeho slovník.
Pragmatickosť v základnom chode Rodného kruhu bolo aj to, že ŽS sa od začiatku snažil o vzdelávanie na rôznych stupňoch ktoré boli možné: V rámci kruhu učeníkov, ale aj v návštevách škôl, predškolských zariadení, ako aj sprostredkovaných prednášok pre vysokoškolákov. Hostil na podujatiach vedome ľudí z iných, často práve vznikajúcich združení a podporoval túto rôznosť spolkov. Popri tom si však bol vedomý toho, že ak má byť hnutie úspešné, nemôže sa obmedzovať len na úzky okruh rodnoverných vyznávačov, ale má oslovovať aj ľudí rôznych pohľadov na svet. Súčasne sme stáli pred otázkou , ako sa vyrovnať so skutočne rodovými obradmi, akými sú sobáše a svadby. A tak človek pristúpil k obraznému menovaniu svätostí počas obradov prídavnými menami a nie podstnými (zástupné názvy v pôvodnom duchovne boli aj v minulosti) , čo ale niektorým rodnovercom vadilo. Počas obradov dával priestor aj pre obrazné a javové vnímanie svätostí, ktoré sa mu nijako nepriečilo s vnímaním osobných divov, ale umožňovalo to aj tento pohľad, a následne aj prítomnosť celých rodín, rodov, viacerých prítomných pokolení . A to nakoniec aj boli aj jediné skutočné rodové obrady, na ktorých sa zišlli – na sobášoch a svadbách – okrem pôvodných aj kresťania a ateisti. A teda to, čo „autentické“ a „rekonštruované“ obrady neumožňovali a preto rodové obrady niektorí nahrádzali malými krúžkami bez predkov.
Tým, že v Rodnom kruhu sa stali novodrevné obrady rodovo skutočnými´(zúčasnili sa ich celé rody), po prvý raz po dlhých storočiach ožili. V rodoch. Oproti akoby „čistým“ rekonštrukciám z malého množstva stredovekých rukopisov, z ktorých ani jeden nezachytával celostne postup slovanského obradu, len jeho náhodné, alebo účelovo vybraté útržky, často s ideologickou predpojatosťou. Týmto pisateľ nijako nechce znevážiť prácu niektorých spolkov, ktorú si váži, ale chce upozorniť na zbrklosť niektorých hodnotení, ktoré vošli do rečí.
Vrámci vedomectva, po prieskume pôodnej kultúry, teda vznikli, alebo boli obnovené, aj obradové piesne, táto práca prebiehala na pôde Rodného kruhu. Viaceré obnovené obrady prijali aj iné spolky na Slovensku, v Čechách a na Morave, i keď – vrámci prirodzenej rôznosti – ich používali rôzne. Na obnovu obradov slúžili mnohé zásady uchovné v ľudovom Slovensku v živých obradoch, ale aj v slovenskom národopise , vrátane slovníka. Týmto pôvodným slovníkom sa Rodný kruh – so slovnou obradovou kultúrou v slovanskom koreňoslovnom jazyku, s vylúčením novodobých latinizmov – stal v slovanskom svete jedinečný. Slovné vyjadrenie obradov sa mierne dokresávalo počas chodu súčasne s výskumom dejinných , jazykovedných smerov a ľudovej kultúry. Dôvod bol jednoduchý: Vyspelá duchovná kultúra by mohla sama seba vyjadriť svojimi vlastnými prostriedkami. Ľudové zmienky to potvrdzovali. Historické vedy to vo svojich latinizovaných pojmoch urobiť nemohli..
V Michala Puchovského práci je zmienka o tom, že potom vzniknuté smery sa viac zamerali na rozdiel od Žiarislavovej skupiny viac zamerali na historickú autenticitu rekonštrukcie a nie na romantický diskurz obrodenectva.
Tiež, že tieto tri skupiny, z ktorých jedna (oproti správe z prednášky) v skutočnosti vznikla o vyše desaťročie neskôr, nevyhľadávali na rozdiel od Žiarislava nových členov, ale tí členovia si vyhľadávali ich.
Môžeme predpokladať, že ide o správu od niekoho, kto pri tom dianí vôbec nebol, alebo sa mu ho z nejakých dôvodov nepodarilo vyhodnotiť. Žiarislav totiž v skutočnosti nevyhľadával nových členov. Noví členovia si ho museli nájsť. Robil prednášky, podujatia pri výročných sviatkoch a iné počiny, na ktoré prichádzali ľudia, ktorí si tieto podujatia vyhľadávali. Niektorí museli čakať, kým boli do činnosti pripustení. Mnohí cestovali z ďalekého zahraničia a hľadali ho blúdiac po oklitých vrchoch. Aj po usadení v lesnom prostredí sa stávalo, že niektorých ľudia museli niekoľko dní čakať, kým sa mohli pridať a niektorí neboli prijatí vôbec. Nie že by nechcel pomôcť ľuďom, ale – nie každá vec je dobrá pre každého.
Druhá vec je ten príbeh, čo si vymyslel sociológ Mgr. Miroslav Tižík, teoretik od stola, ktorý sa s „objektom“ nikdy nestretol a napísal o ňom siahodlhú prácu vo francúzštine. Tretina z tej práce stojí na klebetách, domýšľavosti a na vode.
Uvedený religionista svoju predstavu objektu vykreslil tak, že Žiarislav je donkichotský romantik a oddôvodňuje to prerozprávaním názorov z druhej a tretej ruky, ktoré sa so Žiarislavom ani len nepokúsil konfrontovať.
Michal síce nie je ten prípad, stretol sa viackrát, ale z podobných šumov zdá sa, že niekedy trochu čerpá. Tižík má výhodu z autority, ale tiež to môže byť hodnotené ako klam v logickom uvažovaní.
Žiarislavova práca bola od začiatku cieľavedomá a to v bodoch, ktoré sa dajú ľahko doložiť:
1. zaujať širšiu spoločnosť nabúraním dejinných príbehov, ktoré boli ochovávané ako zčasti romantické (Cyril a Metod, stavanie svetla namiesto tmy) oproti doložiteľnej pôvodnej, jestvujúcej kultúrno-duchovnej skutočnosti Slovenov. Články a knihy o jestvovaní pôvodnej prírodnej kultúry rozčesli aj obec vedcov na fakultách tak, že viedli medzi sebou protichodné rozpravy na hranici hádok, či také niečo je možné. Teda – od Slovenskej televízie až po andergraund sa s otázkami okolo pôvodnej kultúry mnohí mohli po prvý krát stretnúť.
2. vypracovanie obnoveného kolobehu Kola roka (Stať z Knihy Návrat Slovenov 2007), uverejnené predtým v časopise Zmena 2005) bez lipnutia na inváznych cirkevných vysvetleniach pôvodných sviatkov. Podklad diania dnešných hnutí. Celok Kola roka ďalej kresaný v slove, obradoch a piesňach v troch ďalších desaťročiach.
3. Obnova celej sústavy prechodových obradov – od prírodnejších pôrodov, posvätenie, prechodové obrady mladých a duchovné, cez sobáše až po odprevadenie duše.
4. Obnova kultúry mien – ľudia prijímali vedomé, teda duchovné slovanské mená a to aj úradne, čo ovplyvnilo životy jednotlivcov a spoločnosti. Strhnutie pozornosti na koreňoslovie (etymológiu).
5. Vypracovanie vedomeckého, teda duchovne slovanského slovníka, v rámci duchovnej vedy. To nemali takto vypracované ani východní, a ani iní Slovania, ktorí začali tiež obrodu v podobnom čase, ale bez koreňoslovnej (etymologickej) základne slovanských obradov s jadrovo slovanským slovným vyjadrením.
6. Vypracovanie 10 užitých smerov vedomectva od duchovnej vedy až po obradovú hudbu
7. Práca s ľudí smerovala k osobným povstaniam – odchody zo škôl, ktoré si sami vyhodnotili ako neprínosné a aj naopak – študovanie na školách, ktoré považovali za prínosné. Niektorí Žiarislavovi poslucháči z 90 rokov sa stali dokrormi a profesormi v odboroch filozofických fakúlt, hlavne Trnavy a Bratislavy. Iní za ním posielali svojich študentov.
8. V ďalšom pôsobení sa Žiarislav nielenže „romanticky“ usadil v horách, ale v tomto období aj založil Gazdoskú obrodu, ktorá môže mať v budúcnosti presahy do národného hospodárstva. Dnes však je mnoho tých, ktorí si na prejavoch záujmu o korene, od odevov až po pôdohospodárstvo, založili živnosti.
9. Žiarislav vyrába hudobné nástroje , do čoho zaučil aj viacerých nasledovníkov. Okrem toho, že skúma dávnu hudbu, na tomto základe vytvára aj novú hudbu, ktorú nahrával na dvadsiatich druhov nástrojov. Napríklad len fujary, ktoré vyrobil, štúdiovo nahral vo vyše 100 vydaných skadbách, ktoré aj vydal. Ovplyvnil mnoho hudobníkov a založil a udržiava javiskovú, k tomu obradovú a aj jednu klubovú hudobnú skupinu.
10. Stavia stredisko, drevené stavby, zúrodnil horský podzol a založil na ňom sady a záhrady.
11. Žiarislav viedol viacvrstvové učenia na Slovensku, ale aj v Čechách a trochu v Poľsku. Tým sa pričinil o šírenie vedomectva, ktoré predchádzalo vlne fantastického slovansktva, ktoré už na naše územie neprišlo v takom rozsahu, ako keby tu predtým obroda nebola
12. Vedomectvo nikdy nebolo nejakou odnošou nacionalizmu, ako by mohol mať niekto dojem. Naopak – ŽS vždy zdôrazňoval, že vedomectvo má aj národnú črtu , hlavne v prejavoch, ale vo svojej podstate je všehomírnym javom. Toto vlastne religionisti a sociológovia nepočuli, lebo boli (niektorí) na slnovratoch, ale nie na jeho učeniach.
13. Prírodný, teda ekologický rozmer vedomectva a pôvodného duchovna je úplne prirodzený, čomu niektorí vedci nerozumejú a považujú ho za novoromantickú črtu, keďže síce boli v kostoloch a niektorí možno aj pri zrúcaninách antických pohanských chrámov, ale nikdy neboli vo svätohájoch. Prírodná poloha vedomectva je nie je novodobý konštrukt, ale pravdivá skutočnosť. Slovanské „chrámy“, ako aj snemy (veče) boli v prírodnom prostredí, pod holým nebom a v týchto prírodných svätyňách bola nedotknuteľnosť porastu, živočíšstva a právo azylu. Dnes to môžeme chcieť niektorí robiť aj inak, ale keď je reč o historickecj rekonštrukcii, tak príroda, teda dejinné „eko“ patrí naďalej k základom prírodného duchovna.
14. Celospoločenské výzvy na umožnenie obrody pôvodného duchovna, ktoré zasiahli do zákonodarstva SR.
Možno by to mohlo byť romantickejšie, a teda búrlivejšie, ale týchto hore vykreslených zo 14 praktických bodov užitých činností, ktoré by sa dali doplniť ďalšími, má prinajmenšom na stovky svedkov, ktorí sa zúčastňovali vedomeckého vzdelávania, so širšími podujatiami na tisíce. Takže vykresľovať to ako nejaký romantizmus by niektorí mohli vnímať ako rozpor so skutočnosťou. Ale to už je na pozorovateľoch, ako to nakoniec vyhodnotia.
Takže keď je reč o začiatkoch, tak o tomto vývoji v podstate v 90 rokoch jestvuje niekoľko filmov (film Veľká cesta – odvysielané v súkromnej televízii), rozpravy v redakcii duchovného života v archíve STV, súkromné videá z obradov) a potom množstvo článkov už v 90 rokoch, dnes ide o rádovo väčšie počty. Nič však nenahradí osobnú skúsenosť. A keďže žijeme stále v skutočnom, otvorenom priestore, v ktorom sa „predmet“ tiež môže stať aj pozorovateľom a pripomienkovateľom, môže mať tento článok môže mať nejaký význam?
Môže sa pisateľ mýliť, ak áno tak pokojne protirečte, ale tieto činnosti nenaznačujú aj niečo celkom iné, ako len romantizmus? Alebo je to celostná sústava činností, ktorá nesie vedome usmernenej a rozprestretej, celostnej a postupnej práce, rozvrhnutej na dlhé obdobie?
