Lokálna, rodinná a bohatá Gazdovská Obroda v Zaježke – opäť nesklamala
Miesto – ľudia – počasie … ako za odmenu
Bola na čarovnom mieste obklopenom Lazmi a samotami – na Zaježke. A bola aj viac lokálna. Mnohí trhovníci – remeselníci boli z dedinky alebo blízkeho okolia, ako aj niektorí prednášajúci. Táto laznícka obec nám takpovediac “požičala” na prednášky Dušana Klima, ktorý hovoril o kováčstve, Dušana Vajdu, ktorý prednášal o včelárení a zo susednej obce k nám zavítala doktorka Zuzana Besson z Farmy pod čerešňou v Pliešovciach. Požičala nám šikovných remeselníkov a skvelé usporiadateľky Anku a Slávku. Na zaježke bolo dobre. Slniečko svietilo, a bolo krásne teplo. Počasie ako za odmenu. Deti aj dospelí behali po vonku, psíky sa slnili, trhy, ktoré boli pred kultúrnym domom mali ideálne počasie. Na trhovisku to žilo. Počas dňa bolo počuť hudbu, ktorú spolu tvorili Veleslav, Monika, Rodan, Fero a aj lokálny pán s akordeonom a pridali sa mnohí iní. Hudba ten krásny deň len skrášľovala. V Kukučke – kaviarničke rozvoniavalo jedlo a káva. Podávali sa všakovaké dobroty a milé zaježovčanky – Anka s dcérami s radosťou ponúkli, čo sa dalo.. palacinky, koláčiky, polievočku, pečené zemiaky, skvelú kávičku, čaj, alebo chlebíky s nátierkami. Vyberať rozhodne bolo z čoho. A prečo toľko aj o jedle? No láska ide cez žalúdok a hladným ľuďom by asi nebolo tak veselo.
Poklady Gazdovskej Obrody sú v….
V príjemnom interiéri kultúrneho domu akurátnej veľkosti sa od rána v oboch dňoch prednášalo. Stretli sa témy chovateľské, pestovateľské, ale aj krajinárske a ochranárske. A dokonca aj remeselné. Popri nich sa každý rok uchytí a zíde prednáška od Zuzany Homolovej o predaji z dvora a novinkách legislatívy a podpory farmárov na Slovensku. Každá prednáška však poukazovala koniec-koncov jedným smerom… že zdravá krajina = zdraví ľudia. Že bez zdravej prírody niet zdravého a šťastného života. Presne tak to Jakub Korytiak povedal v svojom rozhovore pre GO ešte pred podujatím. Túto jeho vetu som po celý čas mala na mysli. A každý prednášajúci by ju potvrdil. Jakub nám bližšie objasňoval život veľkých dravcov vo voľnej prírode našich lesov. Ako funguje ich žitie a aj aké chyby robíme, keď sa ich snažíme regulovať či obmedzovať. A to, že by túto teóriu potvrdil asi každý prednášajúci a väčšina účinkujúcich, hovorí veľa o tom, aké hodnoty prináša Gazdovská Obroda ľuďom. A či už ich pomenovať vedia, alebo nevedia, je to tam. Mnohí totiž prídu každučký rok. Niektorých by ste nestretli sedieť ani na jednej prednáške, pretože je pre nich hodnotou práve to, akých ľudí stretnú na podujatí, a s akými ľuďmi tam trávia čas. Sú to ľudia, ktorí vnímajú prírodné hodnoty. Vnímajú, že v tomto rýchlom urbanistickom svete konzumu niečo nehrá. Niečo nie je správne. A že sa to dá robiť inak. A nielen dá, ale už to aj mnohí robia. A takých ľudí bežne stretávame málo. No na Gazdovskej Obrode sú na každom kroku. Hmýri sa to tam tvorivými ľuďmi, ktorí majú hodnoty prírodné a ušľachtilé, ktorí sú múdri a rozhovor s nimi vie obohatiť. Toto je jedno z najväčších bohatstiev Gazdovskej Obrody, že tam takýchto ľudí máte pohromade. A to sa oplatí. Už len nasávať tú atmosféru, ktorú tvoria. Veterinári, chovatelia, pestovatelia, ochranári, remeselníci, akademici, vedci.
Napríklad aj hospodár a nadšený permakultúrnik Ľubo Molitoris. Odišiel do prírody a tam sa o nej učí. A veľa už vie. O vode, o pôde, o tom, čo pôjde rýchlo, aj čo pôjde pomaly a potrvá roky. O spolupráci prírodných prvkov a o tom, ako nám môžu umožniť dobré prežitie. V nedeľu prišiel Tomáš Dobrodej Laluha a rozprával o svojej vášni a “chlebe” – o dreve a stavbách z neho. O dreve hovoril aj Žiarislav, ale trochu inak. O výrobe drobnejších vecí, ako sú aj luky, šípy a iné. O tom, ktoré drevo je na čo dobré použiť a za akých podmienok.
O milých aj nemilých skutočnostiach
Mohol tu človek aj pookriať pri milunkej prednáške Ľubomíra Pastuchu, o histórii chleba od praveku po dnes. Bolo to ako počúvať príbeh. S prvkami rozprávky a so všetkým čo sa chleba týka. Ľudové príslovia, porekadlá o chlebe, zvyky pre jeho pečení aj jedení. No a jednou z nich – milou bol aj Karol Križanovič – o pestovaní viniča (s malou ochutnávkou jeho skvelých výrobkov). Povedal nám o nemilej skutočnosti, ktorú v Rači zažíva. Developeri vraj čakajú, kedy by mohli staré vinice zrovnať so zemou a postaviť lukratívne bungalovy s mini pozemočkom. Račianske vinice vraj nemajú pokoja. Mesto sa chce rozrastať. Tlačí sa tam, kde ešte stále panuje ticho, a kde to ticho mnoho ľudí každodenne vyhľadáva na prechádzky a vyčistenie mysle. To ma zarazilo, ale aj nie, nečudujem sa. Hovoril však aj pekné veci zo svojej práce, ako sa napriek rôznym prekážkami snaží čo najprírodnejšie pestovať hrozno a z neho robiť víno. Ako ho robí kvalitným a poctivým produktom oproti mnohým veľkovýrobám. A tam sme si mohli uvedomiť, že snahy hospodárov, ako je on, sú svetielkami na konci tunela, a kým budú na svete, máme nádej, že sa tu dá zdravo a dobre žiť.
Zdalo sa, že vrcholom programu v sobotu bola prednáška pána Roberta Dohála o potravinovej sebestačnosti. On o tom čosi vie, po svojich desaťročiach v poľnohospodárstve. Vraj je už v dôchodku, ale ja viem, že ľudia, ako on, v skutočnosti do dôchodku nejdú. Len ďalej robia, čo tak milujú, akurát k tomu majú maličký mesačný plat od štátu – dôchodok.
Sobotný kultúrny večer
Sobotný večer sa, samozrejme nezaobišiel bez hudby. Začala Lucia Ladiva Bužeková. Potom Žiarislav a Bytosti Svoru a pri ňom tanec Turoňa, po tom deti rýchlo vyhlásili výhercov tomboly. Naše šikovné deťúrence tombolu milujú a my sa tešíme, keď majú svoju úlohu, ktorá sa im tak veľmi páči. Po tombole zahral Dominik N3O – bolo veselo a radostne. Presne to jeho hudba prináša. A k tomu texty duchaplné a zmysluplné. A keď už som omylom všetkých poslala spať, s tým, že už nič nebude, ani mi neverili a na pódium vyskočil Žiarislav s gitarou… Zábava pokračovala.
Nedeľa – pani Anna a jej rozprávanie
Nedeľným vrcholom bola besiedko-prednáška s pani Annou Chovancovou – rodáčkou zo Zaježovej a starousadlíčkou. Pani Anna – alebo – tetka od Ondrejov nám rozprávala o tom, ako sa kedysi žilo na Zaježovských lazoch. A veru to bolo dávno. Čo so mnou zostalo a mala som veľkú potrebu si zapísať bolo, že ako tak nám rozprávala o tom, aký bol život, koľko veľa museli produkovať obilia a inej rastlinnej aj živočíšnej výroby, aké boli zimy, ako museli odovzdávať kontingenty, ako pracovali na poli. Ale viackrát porovnávala tieto dávne časy s dnešnou dobou a hovorila, že podľa nej sa vtedy žilo ľahšie. Človek vraj nemusel riešiť toľko vecí. Nemal ani tie displeje, telky a telefóny, ako dnes. A aj keď sa riadne narobili, tetka vraví: “Aj tak sa ľahšie žilo, nemôžem si pomôcť.” Ľudia z hľadiska sa mali možnosť pýtať a dotazovať na rôzne témy, čo ich zaujímali.
Napríklad sa pýtali, či si myslí, že ona alebo jej generácia spravili aj nejaké chyby, ktoré tie ďalšie generácie mohli nejak poškodiť. “Chyba tej našej generácie asi bola v tom že tí ľudia tak neviedli tie deti k tej viere v pána boha. A potom si oni verili v čo chceli…. Ale v niečo veriť musíš. Nejaká duchovná náplň v tom živote musí byť,” hovorila nám tetka od Ondrejov (ako ju na Zaježovej volajú). A touto besiedkou – odovzdávajúcou spomienky na korene a na múdrosť predkov sa nám prednášková časť Gazdovskej Obrody zavŕšila.
Dielničky od výmyslu sveta
Počas celej soboty prebiehalo množstvo dielní. Azda najviac dielní, aké kedy Gazdovská Obroda videla. A to vďaka Slávke, ktorá vidí a pozná šikovnosť nielen Zaježovčanov, ale aj priateľov z okolia. Prišli nám títo šikovní obyvatelia ukázať, ako sa pradie, tká, plstí z vlny, ako sa češe… Mohli sme si vyrobiť metlu, či tkať karetky – tkanice. Dalo sa aj sledovať pletenie z vŕby prútiarky. Slávka do toho dala veľa. Jej nadšenie vdýchlo tejto tvorivej časti Gazdovskej Obrody kopec života.
Hemžilo sa nám to tam šikovnými ľuďmi so zaujímavými záľubami a prácou. Dalo sa nadviazať kopec obohacujúcich rozhovorov a dozvedieť sa veľa nového. Priestor Zaježovského kulturáku, jeho dvorčeka, malebnej ale útulnej Kukučky, a komunitného centra utvorili krásny priestor, kde si každý našiel to svoje.
Rodinná, milá, bohatá na skvelých ľudí
Gazdovská Obroda 26 bola útulná, rodinná, kľudná a bohatá. Bohatá na ľudí, na ich šikovnosť, na krásne témy. Videla som, že to zmysel veru má. Že sa takíto ľudia chcú a mali by sa stretávať. A videla som akí sú šťastní, keď sa to stane.
A na koniec, len ďakujem. Ďakujem všetkým Vám, ktorí ste Gazdovskú Obrodu podporili. Prednáškou, účasťou, ukážkou svojho remesla či výrobkov, ktorí ste pomohli maličkosťami aj veľkými činmi, aby nám tam všetkým bolo lepšie a aby to mohlo byť.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
