Pred viacerými rokmi som od svojho duchovného učiteľa dostal meno. Meno nesúce príbeh: Ten, čo vidí svet, ten, čo vidí cestu, teda Vidimir. Po niekoľkých rokoch používania prijatého mena som zvážil ho prijať aj občiansky. Nechať si ho zapísať ako druhé meno. To je v súčasnosti najjednoduchší spôsob, ako si nechať zapísať meno. Ostáva pri tom aj meno dané rodičmi pri narodení. Stačí zájsť na matriku a požiadať o zápis druhého mena. To, ak spĺňa požiadavky pre meno, bude ihneď zapísané. V prípade, ak sa úradníčke nebude pozdávať, buď priamo matrika alebo vy oslovte Jazykovedný ústav Ľ. Štúra o potvrdenie, či sa takéto meno niekde vyskytovalo v minulosti alebo či spĺňa požiadavky tvorby slova (o tejto možnosti som sa dočítal v staršom článku na ved.sk) – či môže byť použité ako meno. Tak to bolo aj v mojom prípade. Mne priamo vedúca matriky v Žiline povedala, že stačí aj z internetu nejaká zmienka o použití mena, ktoré si chcete nechať zapísať, ako dôkaz potrebný pre zápis druhého mena. A teda mal by stačiť Slovenský prírodný časník. No aj keď meno Vidimir, ako som sa neskôr dozvedel, bolo doložiteľne (Wikipedia) použité na našom území, musel som požiadať aj JULS o vyjadrenie. Prišla kladná odpoveď a meno mi bolo okamžite zapísané. Po zápise mena do matriky si ho môžem doplniť aj na ostatných dokladoch.
Niekto si môže povedať, že je zbytočné si meno prijaté na duchovnej ceste nechať zapisovať do občianskeho preukazu. Áno môže, no na druhej strane tým, že som ja teraz podstúpil tento krok, uľahčil som nejakým rodičom, ktorý by chceli dať dieťaťu meno Vidimir, život. Budú to mať aspoň o kúsok jednoduchšie. Taktiež ako sa spieva v jednej piesni: „Berieme si svoje mená, slobodu ktorú nik nám nedá“. Kto iný bude robiť kroky k tomu, aby sme mohli byť svojbytný, byť sami sebou? Robiť veci tak, ako ich vnímame a cítime, že je to správne, svedomite, zodpovedne. Sme to len my, kto to bude robiť. Nik iný to za nás nespraví, a ak áno, je dosť možné, že sa nám to páčiť nebude. To je tiež jeden z dôvodov, prečo som v sčítaní ľudu, práve prebiehajúcom, zaškrtol v políčku vierovyznanie: Iné a dopísal Rodné duchovno.
Nech pokolenia, ktoré prídu po nás majú jasný odkaz, že sme len nešomrali, nenadávali, ale hrdo sme niečo pre lepšiu budúcnosť spravili. Že je tu skupina ľudí, ktorá si je vedomá a vedome pracuje na veciach. Možnože práve kladieme základy pre budúce celoštátne hnutie, možnože celoslovanské duchovno. Taký malý polovtip, ako s obľubou používa Žiarislav. Tie základy položili totiž už naši predkovia, po ktorých sme duchovné dedičstvo zdedili a ďalej ho rozvíjame.
V záujme ochrany našich práv a pôvodnej – prírodnej kultúry – prírodného duchovna – v sčítaní ľudu sa hlásime v odseku vyznania (náboženstva) k „INÉ“ a po rozkliknutí si píšeme „RODNÉ DUCHOVNO“. Viacej článkov TU
Podobné články:
