Ako mohli Cyril a Metod priniesť Slovanom slovanskú kultúru, keď Slovania už dávno predtým svoju vlastnú kultúru mali a dokonca sa vďaka svojej vlastnej kultúre úspešne usídlili v polovici Európy? Túto otázku si kladieme v deň, ktorý si kresťania pomenovali ako Sviatok sv. Cyrila a Metoda a my si ho vo vedomeckom časníku píšeme ako Deň obrany rodného duchovna.
SLOBODNÁ SLOVANSKÁ EURÓPA
Slovania mali vlastnú kultúru duchovnú, ktorá vo vtedajšej Európe v podstate nemala páru.
Od polabskej a baltskej oblasti, cez Balkán až po sever dnešného Ruska a Čierne More sa desiatky, možno stovky slovanských kmeňov riadili podľa veľmi podobného zvykového práva. Mali praslovanské božstvá , často s kmeňovými početnejšími názvami, mali úplne podobnú reč, takže si všetci rozumeli, mali svoje spoločné duchovné príbehy, pôvodnú vieru a vedomstvá, ktoré dedili. Okrem duchovnej kultúry mali aj pevnú kultúru samospráv, ktorá prežila tisícročie. Slovanské snemy, zvané aj zbory, veče alebo miry, boli základmi slobodnej samosprávy. Základných snemov sa podľa zvykového práva zúčastňovali všetci slobodní Sloveni. Všetci občania občín boli slobodní a zajatcom po čase ponúkli slobodu s právom stať sa súčasťou slovanskej občiny (po prechodovom obrade pobratimstva, (podrobnejšie rozpracované v knihe Návrat Slovenov v duchu a slove, Žiarislav 2014) , prepúšťanie otrokov dokladajú kresťanskí a arabskí letopisci z rôznych slovanských oblastí. Slovania obsadili polovicu Európy prevažne mierovým spôsobom, snáď s výnimkou Balkánu, kde viedli aj vojny, ale napriek tomu sa k nim pridávali cudzinci z východnej i západnej rímskej ríše, pretože stať sa Slovanom bolo lákavé. Sloboda bola pre mnohých lepšia ako poddanstvo. Slovania v polovici Európy tvorili slobodnú protiváhu voči Franskej ríši, ale i voči zvyškom západného Ríma a voči Byzancii. Tieto ríše už mali cirkevno-cisárske zriadenia s tvrdou diktatúrou.
„KRESŤANSKÝ“ ŠTÁT S „POHANSKÝM“ OBYVATEĽSTVOM
Na jar v roku 863 prišiel na Veľkú Moravu Cyril a Metod. Konštantín (Cyril) sa zdržal tri a pol roka, potom odišiel a už nikdy sa nevrátil. Za ten čas mohol vyučiť tak asi 20 učeníkov. Známe sú len mená piatich nasledovníkov, z nich štyria prijali neslovanské kresťanské mená (hebréjske, jeden grécke a jeden latinské). Boli to u nás prví známi Slovania s neslovanskými menami. Po Konštantínovi, ktorý zakrátko odišiel do Byzancie a stal sa Cyrilom, ostal Metod v krajine Slovenov ešte 16 rokov, počas ktorých mohol zaučiť ďalších cirkevných duchovných a úradníkov. Spolu s prívržencami kresťanstva ich bolo podľa Klimenta Oldrichtského asi 200, ktorí boli z Veľkej Moravy vyhnaní, znevýhodnení, predaní alebo uväznení. Vladykovia totiž zistili, že posolstvo Konštantína a Metoda je v krajine Slovenov silne nežiadané.
Koľko bolo na Veľkej Morave odhadom kresťanov? Stredové odhady sa pohybujú okolo približne 10–20 % ľudí, prevažne v mestách a bližších moci. Toto sa v školách bežne neučí.
Prečo sa teda učíme, že Veľká Morava bola kresťanský štát? Pretože to je cirkevná propaganda. 80 – 90 percent obyvateľov bola podľa stredových odhadov pôvodného, teda rodného vyznania. V okrajových častiach – „Veľká Morava“ siahala od Lužického Srbska až po Potisie, mohlo byť kresťanov ešte podstatne menej, ako v Nitrave a na dnešnom moravskom Slovácku, kde boli vtedajšie mocenské strediská. Ale i v tých strediskách štátnej moci však boli nepretržite pôvodné („pohanské“) svätyne archeologicky dokázané i v čase pôsobenia Metoda, napríklad v Moste pri Bratislave, pri Nitre, ako i v Pohansku.
Ak teda v štáte Slovenov bolo pár desiatok vyučených kresťanských duchovných, tak pôvodných duchovných – teda žrecov, vedomcov, rečovodcov…, ale i vediem, obradných, poradných i pôrodno-obradných – môžeme odhadnúť pri pol až milóne obyvateľov určite prinajmenšom na tisíce.
CIRKEVNÁ KRUTOVLÁDA
Prečo teda vyhnali veľkomoravskí Sloveni byzantský výsadok založený Konštantínom a Metodom?
Zavádzanie byzantského kresťanstva bol pre naddunajských Slovenov neslýchaný úder. Takzvaní kresťania sa síce skrývali za znamenie kríža, ale ich činy boli navýsosť nekresťanské. Podľa Zákona súdneho pre ľud boli za pohanstvo tresty zhabania majetku jednotlivcom i občinám, a popri bičovaní a palicovaní boli za prejavy pôvodného duchovna i mrzačiace tresty, ako odrezania nosa. Na území Byzancie sa Slovania mohli stretnúť aj s trestami odrezanie jazyka, uší, odťatie rúk a vypichnutie očí. Odrezanie jazyka malo byť ukážkovým príkladom zamedzenia „rúhania sa“ voči cirkevnému kresťanstvu či „kresťanskému“ vladárovi, ako i zamedzením udržiavania či šírenia samotného pôvodného duchovna („pohanstva“). Dobové byzantské zákonníky za pôvodné duchovno stanovujú i odrezanie uší, oslepenie a upálenie. Ak by teda naprílad Slovanom v Byzantskej ríši zhabali majetok za uskutočňovanie pôvodného duchovna („pohanstvo“) a oni by si ho od cirkvi späť vzali, bolo by to považované za krádež a mohli by im odťať ruky. Nie mrzačiaci, ale tiež telesný trest vo veľkomoravskom zákonníku je potupné ostrihanie vlasov (slobodní Sloveni nosili dlhé vlasy, na rozdiel od zajatcov), a tiež predanie do otroctva.
Môžeme predpokladať, že v prvých rokoch, teda počas pôsobenia Konštantína, sa cirkevný zákonník v plnšej miere neuplatňoval. Že došlo k vypáleniu niektorých svätýň a ničeniu niektorých posvätných stromov a hájov a to vyvolalo nepriaznivé ohlasy. V spoločnosti, kde sa správy šírili len ústnym podaním, muselo trvať viac rokov, kým sa zákonník rozchýril. Keď ho začali uplatňovať, takmer určite sa ľud búril. Takže po 19 rokoch šírenia cirkevného, byzantského kresťanstva musel byť silný tlak na vladykov a vladára a tak Svätopluk a vladykovia šíriteľov byzantského kresťanstva vyhnali, niektorých predali do otroctva podobne, ako oni predtým predávali „pohanov“. Takto mohla byť uskutočnená odplata, ktorú predtým podľa rodového, ústneho zákona stanovovali slovanské snemy.
„POHANIA“ KRESŤANSKEJŠÍ, AKO CIRKEV
Čo bolo teda najväčšie prekvapenie z byzantskej misie, bola skutočnosť, že cirkev bola omnoho krutejšia a omnoho menej kresťanská, ako pôvodné duchovno Slovenov. Sloveni mali súdy na posvätných miestach, na snemoch a často boli zločiny vyrovnávané vyplatením (pokutami). V rodovej spoločnosti bolo jednym z najťažších trestov vyobcovanie z občiny. Za trest jednotlivca niekedy znášala následky celá rodina. Výnimočne sa diala krvná pomsta. Mrzačiace tresty v rodovej spoločnosti Slovenov neboli zaznamenané a ľudské obete bohom u naddunajských Slovenov nie sú preukázané, i keď ich bez dôkazov šírila kresťanská propaganda. Navyše pôvodné rodové zriadenie „pohanských“ Slovanov nebránilo ľuďom v kresťanstve, čomu nasvedčuje predveľkomoravské šírenie (nie mocenského) kresťanstva íro-škótskymi rádmi, ako i dobové záznamy od polabských Slovanov, ktorí v čase pôvodného zriadenia a pôvodného duchovna hostili aj kresťanov. Naproti tomu cirkev zaviedla vlastne proto-fašistickú spoločnosť, v ktorej boli kresťania vyhlásení za plnoprávnych občanov a ľudia pôvodného duchovna za druhoradých, v podstate za podľudí. Cirkevní kresťania vypaľovali pôvodné svätyne, mrzačili a správali sa ako barbari, kým Sloveni rodného duchovna, teda „pohania“ boli podstatne bližší kresťanskému učeniu a správali sa kultúrnejšie a vedomejšie. Vyhnanie cyrilometodských učeníkov teda muselo byť výsledkom obrovského tlaku zdola. Svätopluk si nechal biskupa Vichinga z franskej cirkvi, ktorí si voči pôvodným toľko nedovoľoval a tak ostal Svätopluk formálne zaštítený pred križiackymi výpravami, ktoré nakoniec spáchali genocídu desiatok kmeňov polabských Slovanov pôvodného vyznania.
Po vyhnaní cyrilometodskej posádky a po zániku Veľkej Moravy sa na Slovensku viac obnovilo pôvodné zriadenie a pôvodné duchovno, kým kresťanstvo už z aj tak nie veľmi silného postavenia ustúpilo. Tento návrat trval až do polovice 11. storočia, keď v Uhorsku prebiehali dve rozsiahle pohanské povstania – tentoraz už proti cirkvi rímskej. A prepukli aj na Slovensku, pretože dobové zmienky hovoria o povstaní aj v oblasti Dunaja a Váhu. Mnohé kostoly vyhoreli a hnev ľudu sa obrátil aj proti kňazom. Až po potlačení pohanských povstaní vo „svätoštefanskom“ Uhorsku mohol postupne počet kresťanov prevýšiť počet „pohanov“ a to pod hrozbou trestov za „pohanstvo“ od zhabania majetku až po trest smrti.
Takže v deň, keď je štátny sviatok Cyrila a Metoda, a pôvodní majú Sviatok obrany rodného duchovna, musíme znovu nastoliť otázku, či sa naozaj chceme napájať na odkaz Cyrila a Metoda, ako tvrdí predslov Ústavy Slovenskej republiky. A či naozaj trváme na tom, aby občania pôvodného duchovna nemali svoje práva.
Nabudúce: otázka slovanských písiem
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
