Na prípade tohtoročného Letného Slnovratu sme si mohli všimnúť, ako málo je na Slovensku pôvodné, rodné, či národné duchovno zabezpečené. Znova záležalo len na šikovnosti hŕstky ľudí, aby sa mohli stať veci dôležité, aby sme mohli uchovať obrady v nepretržitom slede a nenechali pretrhnúť niť nášho jestvovania silami, ktoré ako keby náhodne, v skutočnosti však zákonite keď môžu, tak nám hoci aj protiprávne hodia polená pod nohy, a to celkom bezostyšne. Pretože – nemáme riadnu podporu, pretože nemáme právnu ochranu.
Vzápätí, pri článku k štátnemu sviatku Cyrila a Metoda, sa ukázala – za podpory mnohých ohlasov a zdieľaní – že sme sa dotkli rovno dejinnej podstaty naše sily a slabosti, našej národnej rozštiepenej duše. Zmietajúcej sa v boji svojich zložiek, ktoré by vôbec nemuseli byť v rozpore, keby sme si boli vedomí našej skutočnej duchovnej podstaty. A to nie len my, hŕstka ľudí, ale my, národ…
Že sa medzičasom strhla prekárka o tom, za ktorej vlády ktorý hudobník môže, alebo nemôže za štátne peniaze nahrať pieseň, je pre nie tak podstatný príbeh. Prečo by sme mali očakávať pravdivé správy v prostredí národa, ktorý nepozná svoju podstatu? Kto rozštiepený v duši, rozštiepený aj v počinoch. Hovoria, že tá ich vojna je aj tvoja, lož nemá mieru, veru, duša moja…
Vráťme sa ale k príbehu nášho Slnka. Ako ľahko zabúdame na náš príbeh, keď tí, čo majú trúby hlasné, a myslia si, že bez ich dupov žiť nevieme a spustia ten svoj šabľový tanec. Ako ľahko sa mnoho našich pustí do bitky, ktorá nás iba zdržiava, namiesto toho, aby sme pracovali na obnove vlastnej podstaty, na obnove nášho duchovného domu.
A čo ďalej? – pýta sa čitateľka v ohlase pod článkom o zákaze pôvodnej kultúry, teda o tom zákaze, čo bol zavedený v 9. storočí a znamenal začiatok tohto zránika. Že je to nemoc kráľovská, to sa len tak hovorí. V skutočnosti vie postihnúť aj národ.
Na Rodnej ceste bude k tomu iný článok. Taký – na pohľad celkom obyčajný. Akoby sa netýkal denného boja o prežitie. Tu, na spoločenskej sieti, máte radi také strhujúce udalosti. Nuž . áno, máme aj také tuto, v zásuvke . Volá sa to – voľby. Aké voľby? Základná voľba je tá, ako ráno vstaneš, ako pochváliš nový deň, ak sa napiješ posvätnej vody, akú pieseň si zaspievaš, čo robíš celý deň, ako sa objímeš s rodinou pred spaním a aké rozjímanie si dáš pred spánkom, ktorého sen si zapíšeš. Nie o tom teraz tu. Ale o tom, koho volíš do dedinského či mestského snemu, do Národnej rady i do európskej hovorne…
Aby bolo jasné, nezáleží na mene, ani na strane. Záleží na tom, ako tvoj poslanec plní tvoje poslanie. Ak ti nezáleží na veciach, o ktorých bol tento reťazec článkov, tak to je v podstate mimo záberu. Ale ak ti na tom záleží, tak – volíš poslanca alebo poslancov, ktorí dali slovo, že budú obhajovať rodné duchovno? Alebo len tak si vajatajú o národe, o slobode, o právach , ale keď príde na lámanie nášho chleba, tak skutok – útok? Nakoniec podporia to, čo nás ničí? A ty ich volíš? Lebo ti dali náhradné témy? Namiesto našej podstaty? A kde je naša hrdosť? A kde je naša čestnosť? Keď budú vidieť, že zakaždým sa necháš nachytať na tých ich hophopoch a častuškách, zakaždým ťa obabrú.
Každá strana môže podporiť naše záujmy. Zemská, lebo sme v našej zemi. Všehomírna, lebo sme v našom vesmíre. Pravá, lebo sme slobodní. Ľavá, lebo sme spoločenskí. Na ktorejkoľvek strane môžeš nájsť priateľov, ako aj tých, ktorí ťa odžubkajú. Záleží len na tom, ako si ťa vážia. Ako si stojíš za svojim. Ako si nás vážia. Ako si stojíme za svojim. A za svojimi. Ći sme čestní, aj pred sebou, alebo či zrádzame. Či zrádzame svoje hodnoty len preto, lebo sme sa zas nechali ogabať v ďalšom cudzom zápase. A ten svoj vlastný prehrávame. Kto zrádza seba, toho zradia aj iní. Má to v sebe napísané.
Mnohí si povedia, že toto je vopred stratený boj. Že toto nemôžeme vyhrať. Ale to nie je pravda. My už teraz vyhrávame. My, hŕstka. A máme svoju odmenu. Máme stav duše a vedomia. V srdci a v duchu vieme, aké sú naše hodnoty a nevzdávame sa ich len preto, že nás nemá kto zastupovať. Zastúpime sa sami. A nenecháme sa predať. My nie.
Vždy, keď povedia, že sú s tebou, ale keď príde na lámanie chleba, tak podporujú to, čo ťa dusí, vedz, že ťa predali. Ty si ich volil, a oni ťa – predali. Stalo sa to raz? Dva razy? Alebo – zakaždým? Niekto sa učí na svojich chybách. Múdry sa učí aj na cudzích. A nevedomec – ten sa neučí vôbec.
Už teraz sa môžeme chystať na to, čo bude. Lebo vieme, že to bude. Kto žije tu a teraz, môže byť šťastný. Ale kto predvída, ten môže byť šťastný aj nabudúce. Dnes máš voľbu – ako ráno privítaš deň, ako ho stráviš, ako sa večer objímeš s rodinou a ako v noci dostaneš videnie. To je malá cesta. Veľká cesta je cesta nášho, veľkého Kruhu. Cesta aj spoločenská. Nie je možná bez malej. Ale je – veľká.
Áno, prídu chvíle, keď nepôjde len o jeden Letný Slnovrat. Keď nepôjde len o hŕstku ľudí, ktorí držia niť medzi predkami a nasledovníkmi. Prídu chvíle, keď pôjde o naše celostné prežitie. V podstate už prišli.
A teda – vráťme sa k otázke – a čo ďalej?
Áno. Sú tu možnosti, ako by sme mohli prežiť ako kultúra. Ako by sme mohli neprepadnúť v ďalšej dejinnej skúške. Ako by sme mohli neprehrať zápas o prežitie, ktorý bojujeme už viac, ako tisícročie. Ak to zaujíma len tu jednu čitateľku, tak jej pisateľ osobne odpovie. Ale ak to zaujíma širší kruh, tak to človek uverejní. Môžete o tom uvažovať. Môžete aj vy napísať. Ak sa budeme správať vedome , ak budeme prebudení, odhodlaní a aj niečo pre vec urobíme, tak to môžeme zvládnuť a výsledky nášho dejinného zápasu uvidíme ešte v tomto živote. Záleží len na tom, či sa na to odhodláme
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
