ŽIJEME V JEDNEJ OBČINE: Zem je ohrozená, prichádza čas duchovných vstaní

Na Slovensku ešte dozrieva humbuk okolo predaja vzduchu. V deväťdesiatich rokoch, na

začiatku nášho pochodu, človek na prednáškach hovoril a písal, že keď sa začne kupčiť

so vzduchom, príde čas duchovných pohybov. Nebolo vtedy jasné, ako a kedy sa to bude

diať. So zemou, vodou a ohňom sa už kupčí dávno. V Čechách chcú trhovníci rozpredať

štátne lesy, ktoré sú síce nie najlepšie spravované, ale tento spôsob aspoň poskytuje

aké-také záruky. S vodami sa už kupčí aj na Slovensku, oheň je v podobe energie taktiež

v nemalej miere v rukách trhovníkov, a so vzduchom sa, ako vidíme, kupčí už vo veľkom.

To je posledný živel, ktorý v rukách trhovníkov javí sa ako dôsledok zneuctenia štyroch

živlov krížom krážom. Prichádza čas pozdvihnúť svargu. Že píšeme práve rok deväť,

môže byť iba číselná nepodstatnosť. Že deviatku vnímali Sloveni ako perúnovo číslo,

môže byť iba málo dôležitý údaj z oblasti národopisu, ktorý veruže málo poznáme.

Ale môže to byť aj inak. Viete, medzinárodné dohody o ochrane ovzdušia vznikli ako dôsledok snahy o udržanie

rovnováhy na Matke Zemi. Tieto tlaky zdravého rozumu narážajúceho na zadný mozoček

sebeckej časti trhovníkov vznikli s cieľom aspoň pozastaviť telesné znečisťovanie Zeme,

a samozreme jej okolia, teda aj ovzdušia. Lenže ťazko dosiahnuť očistenie telesné,

keď je pozemský svet v útlaku moci duchovne nie najčistejšej. A tak namiesto toho, aby krajiny, ktoré najviac znečisťujú Matku Zem, svoju škodlivú

činnosť zamedzili, stali sme sa svedkami úplne inej činnosti. Bohatí znečisťovatelia,

čo zarábajú spôsobom plodiacim chemickú špinu, „kúpia si čistý vzduch“ od krajiny,

ktorá tak nešpiní. A teda sme tam, kde sme boli. Znečisťovatelia naďalej znečisťujú,

ľadovec sa topí, hrozí ďalšie oteplovanie a následné prudké zmrazenie, ohrozený je

život nekonečnej rady živočíšnych druhov, vrátane človeka. Jediným možno dobrým

výsledkom je, že krajiny, ktoré veľmi neznečisťujú, dostanú časť špinavo zarobených

peňazí z krajín, ktoré ohrozujú nás i seba. A čo sa deje v našej krajine? Takmer všetci

sa bavia o tom, či sme dostali veľa, alebo málo, či by iní, možno ešte poplatnejší,

to urobili trošičku inak. Akoby sme sa bavili o tom, či lacno, alebo výhodnejšie

predávame svoju matku. Vlastne sa o tom aj mnohi bavia. A keď sa o tom bavia

„mienkotvorné“ médiá (aké hrozné priznanie o ovládateľnosti masy skrý va tento pojem),

bavia sa o tom aj tí, ktorí si nechajú ušiť nimi ušité mienky. Naozaj nás trápi len to,

či predávate matkyne a svoje pľúca štátu, alebo firme? Ak áno, tak je na takúto nemoc

bezbolestný liek? Aby bolo jasné, nie je zlé, je to dokonca dobré, že sa novinári

a národ zaoberá týmito vecami. Ale je veľmi zlé, že ostáva pri politicko-novinárskych

predstaveniach a nejde ďalej, nejde do hĺbky. To je zlé. A znamená to, že aj my,

zdanlivo čistá krajina, sme zodpovední za duchovnú a aj chemickú nečistotu a že jej

istým spôsobom napomáhame. Že aj my sme za to zodpoVEDní. Čas odkvapkáva. Nie budík, ale miliardy kvapiek z ľadovca odkvapkávajú čas, ktorý máme

na svoju obrodu. Samozrejme, obroda nie je povinná. Niekto si môže povedať – a či toto

nie je zastrašovanie? Vtip je v tom, že keby sled udalostí pre každého naisto viditeľne

potvrdil, že hrozba je skutočná, bolo by to pre veľkú väčšinu ľudí to posledné zistenie

v tomto živote. Pisateľ si nepraje, aby sa tak stalo. No a kto chce poznanie, musí sa snažiť, kto chce vedomie, musí sa o to pričiniť. Ak nie

sme vo vedomstve, ak nám podstatné veci nevyhodnotí s otvoreným vedomím prepojené

podvedomie (intuícia), ostáva nám ešte prieskum niekoškých desiatok odborov, hlavne

geológie, botaniky, zoológie, medicíny, astronómie, a samozrejme dejín, antropológie,

enviromentalistiky a ďalších jestvujúcich a vznikajúcich odborov. V podstate podobnú

službu, možnože aj lepšiu, nám môže poskytnúť zdravý sedliacky rozum, alebo bačovský

dôvtip. A ten hovorí, že sme všetci na jednom zemskom salaši. Že sme všetci v jednej

občine. Že tisíce národov a bezpočet živočíšnych druhov, že všetci sme na jednom

vesmírnom plavidle. A že niet lepšej cesty, ako začať hľadať a liečiť to, čo v ľudskej

duši spôsobilo stav odcudzenia od toho, z čoho sme zrodení. Odcudzenia od svojich

duchovných koreňov. Že niet lepšej cesty, ako začať od seba, od svojej rodiny, od svojho

rodu, od svojho národa, od svojho druhu.

z.slav, Čerešňový kopec, ……r. 9

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RCcasovka.obcina.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.